Slovenské štafety na 11. a 14. priečke, Rusi ovládli oba mixy

ME juniorov Sjusjoen 7. marca (Biatlon-Info.sk) Veľmi pekne vstúpili do druhého dňa európskeho šampionátu slovenskí reprezentanti. Veronika Machyniaková a Lukáš Ottinger po polovici štafetových pretekov okupovali štvrté miesto. Druhá polovica už taká dobrá nebola, v cieli boli jedenásty. O niečo horšie si viedli naši pretekári v klasickom mixe. Tí vybojovali 14. pozíciu. Obe štafety vyhrali Rusi.

Doobeda sa tituly majstrov Európy rozdeľovali v miešanej štafete jednotlivcov. Vo veľmi dobrom svetle sa ukázalo ruské duo v zložení Ksenia Dovgajová a Igor Malinovskij. Obaja zvládli preteky hlavne po streleckej stránke, iba desať dobitých nábojov hovorí za všetko. Vypálili tak rybník silnejším a zvučnejším výberom. Druhý skončili reprezentanti Švajčiarska, konkrétne Amy Basergaová a Sebastian Stalder. Po bronz si prišli členovia švédskeho tímu, a to Amanda Lundströmová a Henning Sjokvist. 

Po polovici pretekov sme boli štvrtí, potom prišli strelecké chyby

Do single mixu postavili slovenskí tréneri Veroniku Machyniakovú a Lukáša Ottingera. Ich šance na dobrý výsledok záležali predovšetkým na dobrej streľbe. Obom sa vo včerajších vystúpeniach na strelnici príliš nedarilo.

Veronika Machyniaková rozbehla slovenskú štafetu solídne. Na prvom okruhu ešte o nič nešlo, dôležité však bolo, aby prvá položka padla bez väčších komplikácii. Slovenská juniorka na úvodnej ležke ukázala, že strieľanie jej po väčšinu času nerobí problémy. Terčíky vybielila rýchlo a hlavne bez omylu. Na druhom okruhu sa ocitla v početnej skupine prenasledovateliek a mohla sa nechať potiahnuť. Potom prišla stojka a ďalšie veľké predstavenie v podaní slovenskej devy. Opäť skolila päť terčíkov bez použitia čo i len jedného náhradného náboja. Na prvú odovzdávku prišla ako ôsma v poradí.

Na rade bol Lukáš Ottinger, ktorý chcel posunúť slovenský tím smerom hore. Úvodné kolo spočiatku krúžil sám, lenže potom sa zozadu k nemu dotiahol rakúsky súper. Lukáša novovzniknutá situácia vôbec nevystresovala, úvodnú položku vo svojom podaní zvládol bravúrne. Síce musel použiť jeden náhradný náboj, jeho strata narástla len o pár sekúnd. Potom už Ottinger zabral na trati a v ďalšom kole patril medzi úplne najrýchlejších bežcov. Prišla druhá položka a ďalšia dobrá správa. Zostrelil päť terčíkov pomocou piatich nábojov. Hlavne vďaka tomu sa slovenská štafeta priblížila k medaile, po druhom úseku bolo z toho štvrté miesto!

Začiatok druhej časti v podaní Veroniky Machyniakovej nebol taký excelentný ako ten prvý. Slovenka už na trati stratila svoju pozíciu, ale väčšia kríza ju postretla na strelnici. Veronika tentokrát v ľahu mala čo robiť, aby sa vyhla trestnému kolu. Možno to bola vidina výborného výsledku, ktorý jej zviazal ruky, ale našťastie troma náhradnými nábojmi zachránila preteky nielen sebe, ale aj svojmu kolegovi. Prepadla sa ale na koniec prvej desiatky. Potom prišlo určité zlepšenie, tiež na trati, ale aj na strelnici. V stoji jej po piatich ranách zostal visieť len jeden terčík, po šiestej padol aj ten. Veronika preto prišla na odovzdávku na ôsmom mieste.

Osud slovenského tímu tak mal v rukách už len Lukáš Ottinger. Ten na prvom okruhu nebežal zle, na úplne najrýchlejšieho pretekára stratil ani nie desať sekúnd, ale bol ním Nór, ktorý nášho juniora predbehol. Ottinger sa chcel vrátiť do boja o ôsmu pozíciu a preto musel bieliť terčíky. Na predposlednej položke úlohu splnil len s jedným zaváhaním. Nasledovalo ďalšie solídnejšie bežecké kolo, po ktorom prišiel veľký strelecký výpadok. Dve trestné kolá zosunuli slovenský tím mimo najlepšej desiatky. Ottinger nakoniec finišoval na 11. mieste so stratou jednej minúty a 46 sekúnd, čo sa dá hodnotiť ako sklamanie. Po prvej polovici pretekov určite.

Štvrtok sa na európskom šampionáte rozdeľovali ešte ďalšie sady medailí, tentokrát za klasický mix. K titulu majstrov Európy sa prebojovalo ruské kvarteto, ktoré tak pokračovalo v šľapajach svojich krajanov z doobedia. Anastasia Gorjevová, Alina Klevtsovová, Aleksandr Bektuganov a Said Chalili zbytočne nekrúžili na trestných kolách a to bol základ k ich dominantnému víťazstvu. Cenný kov konečne vydolovali aj domáci. Nórsky štvorlístok sa tiež vyhol trestným kolám, lenže ich juniorky stratili drahocenné sekundy a chlapci to už dobehnúť nedokázali. Tretie skončilo zoskupenie Nemecka.

Naši sa hľadali na strelnici, potešili Horniaková a Baloga

Poobede sa na trati v nórskom Sjusjoene objavili ďalšie štyri slovenské mená. V klasickej miešanej štafete sa predstavili Zuzana Remeňová, Barbora Horniaková, Matej Baloga a Matej Lepeň. V nominácii tak nechýbali dve naše najmladšie reprezentantky.

Veľmi ťažkú úlohu, rozbiehačky, mala v rukách Zuzana Remeňová. Už v prvej polovici svojho úseku ukázala, aké náročné to dnes budú mať aj ďalší naši pretekári. Zuzana ešte v úvodnom kole nemusela riešiť žiadne nelichotivé situácie, ale jej strelecký vstup do pretekov nebol vôbec dobrý. Remeňová v ľahu musela použiť všetky náhradné náboje a po nich absolvovať trestné kolo. Strata, ktorú nabrala, bola už veľká, a ešte sa zväčšila v druhom kole o celú pol minútu. Druhá položka v jej prevedení však bola o dosť lepšia, strieľala rýchlejšie a dobíjala len dvakrát. V stoji bola vôbec šiestou najrýchlejšie strieľajúcou biatlonistkou. Posunula sa na priebežnú 15. pozíciu, na ktorej prišla aj na prvú odovzdávku. Manko slovenského kvarteta po prvom úseku bolo 2:36.

Na rad prišla Barbora Horniaková, ktorá mala pred sebou náročnú misiu. Ovenčená včerajším úspechom Barbora vletela do štafety po svojom, raketovo. Síce na úplne najrýchlejšiu bežkyňu vo svojom úvodnom kole stratila cez 25 sekúnd, stále treba brať do úvahy, že je o štyri roky mladšia ako baby, s ktorými súťaží. Horniaková vo veľmi peknom výkone pokračovala aj na ležke, ktorú vybielila bez zaváhania. Jej predstavenie sa ale ešte neskončilo, v ďalšom kole bola ešte rýchlejšia a to o štyri sekundy. Na stojke prišli prvé chyby, dve, ktoré však úspešne opravila. Keďže medzera medzi ňou a najbližšou súperkou bola skoro pol minútová, bolo nemožné, aby si v poslednom okruhu polepšila. Po dievčenskej časti slovenský tím okupoval 13. pozíciu. Strata na najlepších bola 3:59.

Najlepšia desiatka bola ďaleko, ale stále existovala reálna šanca dostať sa do nej. Chlapčenskú časť otvoril Matej Baloga, teda náš najskúsenejší pretekár na ME. Matej už na úvodnom okruhu ukázal svoje prednosti,  bežal len o 12 sekúnd pomalšie ako najrýchlejší pretekár. Správnou nohou vstúpil tiež na strelnicu, pretože streľbu v ľahu odpálil za 31 sekúnd. Kratšie ako on mieril len jeden súper. Dôležité však bolo, že Baloga neminul ani terč a aj keď tím hore neposunul, priblížil sa k Top 10. Druhá polovica jeho vystúpenia už bezchybná nebola. Baloga na trati nič nepokazil, síce tentokrát už nakúpil 22 sekúnd. Potom ale prišla streľba v stoji, kde musel odvracať hrozbu trestného kola až tromi dobíjaniami. Nakoniec na poslednú odovzdávku dobehol na 14. mieste so stratou 4:41.

Finišman Matej Lepeň už o veľa bojovať nemohol. Diera pred ním bola takmer minútová, za ním dokonca viac ako dvojminútová. Matej sa preto nemusel strachovať, žeby ho zozadu niekto ozbíjal, lenže ani s ambíciou posunúť sa aspoň o priečku vyššie to nevyzeralo príliš dobre. Lepeň začal tradične, pomalšie. Bolo jasné, že len v prípade čistej položky môže pomýšľať na zlepšenie aktuálnej pozície. Na ležke musel raz dobíjať, na stojke dvakrát. Slovenská miešaná štafeta preto obsadila konečné 14. miesto. Vysnívaná desiatka sa tak opäť nepodarila.

Zdroj: Biatlon-Info.sk – mediálny partner SZB