História biatlonu

Biatlon je zaujímavý a prekrásny šport, rozšírený v celom svete. Jeho základy vznikali v každodennom živote našich predkov na základe spojenia fyzickej zdatnosti a presnosti. Jeho vývoj prebiehal počas dlhej histórie od činnosti mužov, ktorí lovili stravu pre svoje rodiny až po jeho organizovanie v dnešnej podobe.

Organizovaný biatlon sa po loveckých súťažiach rozvíjal hlavne v armádnych podmienkach, keď už v roku 1555 fínska armáda porazila časť ruských jednotiek, pretože použila lyže.

Prvé zaznamenané biatlonové preteky boli organizované „spoločnosťou bežeckého lyžovania“ blízko Švédsko-Nórskych hraníc v roku 1767. Prvý známy lyžiarsky klub na svete „Trysil Rifle an Ski Club“ založený v roku 1861 v Nórsku podporoval bežecké lyžovanie a streľbu ako prípravu vojakov pre národnú obranu.

Na ZOH 1924 vo francúzskom Chamonix bola prvotná forma biatlonu pod názvom vojenská hliadka predstavená ako ukážkový šport. Po roku 1948 boli preteky vyradené z olympijského programu pre silné protivojenské cítenie po druhej svetovej vojne. Vzhľadom k tomu, že tento šport nebol otvorený pre civilistov nespĺňal ideály MOV a preto sa súťaže vo vojenských hliadkach uskutočňovali v rámci národných a medzinárodných armádnych majstrovstiev (CISM). Všeobecný vývoj v biatlone však pokračoval ďalej.

Od povojnových rokov biatlon zaznamenal veľa dramatických zmien, vrátane účasti na ZOH 1960 v americkom v Squaw Valley, zmeny zbrane z veľkokalibrovej na malokalibrovú v roku 1977, či zaradenie súťaží žien do programu majstrovstiev sveta v roku 1984, alebo ich zaradenie do olympijského programu na ZOH 1992 vo francúzskom Albertville.

O rozvoji biatlonu svedčí rozvoj disciplín v biatlone, keď po klasických vytrvalostných pretekoch a štafetách boli postupne zaraďované nové dynamickejšie a divácky zaujímavejšie disciplíny akými sú rýchlostné preteky, stíhacie preteky, preteky s hromadným štartom a svojich priaznivcov si získali aj miešané štafety. Aj vďaka tomuto rozvoju si biatlon získal milióny fanúšikov na celom svete.

Chronológia rozvoja organizovaného biatlonu

Biatlon na Slovensku

Biatlon je jedným z najúspešnejších a zároveň jedným z najpopulárnejších zimných športov na Slovensku. Svoje dobré meno a významné postavenie v slovenskom športe získal Slovenský zväz biatlonu vďaka dosiahnutým výsledkom svojich športovcov, ako aj organizovaniu vrcholných biatlonových podujatí.

Vzhľadom k nárastu popularity a propagácie biatlonu v posledných dvadsiatich rokoch by sa mohlo zdať, že biatlon sa začal na Slovensku rozvíjať až po roku 1992. Nie je to však tak. Biatlon sa u nás rozvíjal od konca štyridsiatych rokov. Ťažko by sme ho však hľadali v kronikách a novinových výsledkoch pod týmto názvom. V bývalom Československu sa biatlon skrýval za názvom Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon mal pomenovanie Dukelské preteky brannej zdatnosti. Obidve tieto obľúbené masové disciplíny, ktorých sa zúčastňovalo množstvo pretekárov vo všetkých vekových kategóriách, zastrešovali masovo-branné športy Zväzarmu.

Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo Združenie technických a športových činností SR. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských zväzov tohto združenia sa stal Slovenský zväz biatlonu, ustanovený 16. júna 1990. Slovenský zväz biatlonu je členskou federáciou Medzinárodnej únie biatlonu (IBU), ktorá zastrešuje biatlon v celosvetovom meradle.

Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v americkom Lake Placid obsadil Peter Zelinka 6. miesto. Alena Fusková obsadila 4. a 5.  miesto na Majstrovstvách sveta žien v biatlone v roku 1984 v Chamonix vo Francúzsku a v roku 1985 vo švajčiarskom Egg am Etzel.

Na tieto úspechy nadviazali „novodobé“ slovenské biatlonistky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zásluhou jediného olympijského bodu za 6.miesto Martiny Jašicovej – Schwarzbacherovej a 12. miestu Sone Mihokovej sa biatlon stal najúspešnejším slovenským športom na ZOH 1994 v nórskom Lillehamri. Túto svoju pozíciu potvrdil biatlon aj na ZOH 1998 v Nagane v Japonsku, kde 4. miesto obsadila Soňa Mihoková, 7. miesto Martina Schwarzbacherová a 9. miesto Anna Murínová. Tri Slovenky v prvej desiatke rýchlostných pretekov! Štafeta po dramatickom boji obsadila 4. miesto a biatlon získal pre Slovensko šesť olympijských bodov.

Na ZOH 2002 v Salt Lake City v USA sme na bodované miesta nedosiahli, ale umiestnenia Martiny Jašicovej ( 9.miesto vo vytrvalostných a 13. v rýchlostných pretekoch) a Sone Mihokovej (14. miesto vo vytrvalostných pretekoch) ako aj 5. miesto ženskej štafety, potvrdili, že patríme k svetovej biatlonovej špičke.

Účasť biatlonistov na ZOH 2006 v talianskom Turíne znamenala prienik slovenských mužov medzi najúspešnejších olympionikov, piatym miestom vo vytrvalostných pretekoch sa Marek Matiaško postaral o zisk olympijských bodov pre Slovensko.

Pre slovenský biatlon boli doteraz najúspešnejšími ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri. Anastasiya Kuzmina, ktorá reprezentovala Slovensko od decembra 2008, získala na ZOH 2010 zlatú olympijskú medailu v rýchlostných pretekoch a striebornú medailu v stíhacích pretekoch. Sadu olympijských medailí skompletizoval Pavol Hurajt ziskom bronzovej medaily v pretekoch s hromadným štartom. A biatlon bol opäť najúspešnejším slovenským športom na tejto olympiáde.

Za úspechmi športovcov a trénerov je potrebné vidieť aj prácu množstva aktivistov, trénerov, funkcionárov, prezídia zväzu a temer tisíc-člennej členskej základne, rozdelenej do takmer 50 klubov na území celého Slovenska.

Významné postavenie od vzniku Slovenského zväzu biatlonu zaujíma Klub biatlonu Osrblie (v súčasnosti Klub biatlonu Valaská-Osrblie), ktorého členmi boli viacerí reprezentanti v biatlone a ktorý vychoval a do dnes vychováva mladých biatlonistov, z ktorých najlepší sa zaraďujú do reprezentačných družstiev.

Väčšina súčasných reprezentantov je členom VŠC Dukla Banská Bystrica, kde sú znovu zaradení aj pretekári juniorských a dorasteneckých kategórií.

Dlhoročnými aktívnymi klubmi, ktoré sa zameriavajú hlavne na výchovu biatlonovej mládeže a organizovanie súťaží sú kluby biatlonu vo Vyhniach, v Predajnej a Revúcej.

Žiakom a dorastencom sa venujú kluby biatlonu na Čiernom Balogu, Skalitom, Brezne, Dolnom Kubíne. Prešove, či v ŽP Podbrezová.

Niektoré v minulosti úspešné kluby, ako bolo napríklad Široké, ustúpili zo svojich pozícií, ale objavujú sa nové kluby, ktoré majú chuť a odvahu zapojiť sa aktívne do biatlonových súťaží. V roku 2007 vznikol Fan klub biatlonu v Banskej Bystrici, ktorý úzko spolupracuje s Klubom biatlonu VŠC Dukla Banská Bystrica a pripravuje pre jeho mládežnícke kolektívy pretekárov v žiackych kategóriách. Okrem toho sa aktívne zapojil do organizovania podujatí Viessmann pohára a Viessmann pohára v letnom biatlone.

V roku 2009 pribudol do členskej základne Klub biatlonu Breza, ktorý sa venuje mladým pretekárom v žiackych kategóriách. Prísľubom pre oživenie biatlonovej tradície na Spiši je klub biatlonu Cross Country Levoča, ktorý vznikol v roku 2012, ale jeho pretekári dávajú o sebe vedieť a stretávame sa s nimi na stupňoch víťazov. Celkový obraz zväzu však dotvárajú aj menšie kluby, ktoré na preteky vysielajú svojich pretekárov od najmladších až po veteránov.

Veľkú pozornosť venuje zväz mládeži. V rámci zväzu pracuje Zväzové centrum prípravy mládeže, Centrá talentovanej mládeže a  Základne mládeže. Aj takouto formou sa zväz stará o to, aby dnešní reprezentanti mali dôstojných nasledovníkov.

Slovenský zväz biatlonu organizuje pre svojich členov súťaže v biatlone aj letnom biatlone. Ich najvyššími formami sú preteky Slovenského pohára (nesúce meno generálneho sponzora SZB, spoločnosti Viessmann), s celorepublikovou pôsobnosťou a vrcholom v každej sezóne sú Majstrovstvá Slovenska. Všetky oficiálne súťaže sú organizované pre vekové kategórie od 10 rokov vyššie. V rámci zväzu je ustanovených 6 žiackych kategórií – tri dievčenské a tri chlapčenské, štyri dorastenecké kategórie, dve juniorské a päť seniorských kategórií.

Hlavný dôraz sa kladie na juniorské kategórie a hlavné seniorské kategórie, z ktorých vznikajú reprezentačné výbery na medzinárodné podujatia v rámci IBU. Celkove sa jednotlivých podujatí Slovenského pohára zúčastňuje okolo 150 až 200 pretekárov v zime aj v lete . Pre zabezpečenie súťaží má zväz široký aktív rozhodcov s licenciami rozhodcov I., II., a III. triedy. Najlepší z rozhodcov sú navrhovaní na získanie licencie medzinárodného rozhodcu IBU. V súčasnosti má zväz vo svojich radoch 20 medzinárodných rozhodcov IBU s platnou licenciou. Štyria z našich medzinárodných rozhodcov sú členmi aktívu technických delegátov IBU a technická komisia IBU ich deleguje ako rozhodcov alebo technických delegátov na podujatia IBU. Zväz sa tiež stará o výchovu trénerov a pravidelne organizuje školenia trénerov s cieľom vytvoriť kvalitný aktív trénerov.

Špeciálne postavenie v slovenskom biatlone má biatlonový areál v Osrblí, ktorý sa stal začiatkom druhej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia jedným z najlepších svojho druhu vo svete. Okrem domácich súťaží, bol v rokoch 1990 až 2006 pravidelne miestom konania vrcholných medzinárodných podujatí v biatlone, začínajúc Európskym pohárom v biatlone, cez Juniorské Majstrovstvá sveta v roku 1994, cez Svetové poháre po Majstrovstvá sveta v biatlone 1997 a Majstrovstvá sveta v letnom biatlone v roku 1998 a 2004. Od roku 2007 je areál v Osrblí pravidelne dejiskom druhej najvyššej súťaže v rámci Medzinárodnej únie biatlonu – IBU pohára v biatlone a do leta 2012 sa tu konali aj IBU poháre v letnom biatlone a v rokoch 2010 a 2012 aj otvorené Majstrovstvá Európy v letnom biatlone. V zime 2012 sa v Osrblí uskutočnili Otvorené majstrovstvá Európy v biatlone, čo znamenalo, že areál v Osrblí bol dejiskom všetkých vrcholných podujatí organizovaných v rámci Medzinárodnej únie biatlonu -IBU.

Areál biatlonu vznikol pri Klube biatlonu Osrblie, ktorý bol jeho vlastníkom do roku 2011, kedy ho, po tom, ako sa Klub biatlonu Osrblie dostal do existenčných ťažkostí, a nebol schopný areál na požadovanej úrovni spravovať, odkúpil Slovenský zväz biatlonu. Cieľom bolo zabezpečiť jeho ďalšie fungovanie na dobrej úrovni a poskytnúť možnosť jeho využívania biatlonistom všetkých vekových kategórií, ale aj širokej verejnosti. Areál funguje pod názvom Národné biatlonové centrum a zväz v ňom vytvára materiálno technické aj športové podmienky pre tréning v lete aj v zime. Okrem zabezpečenia tréningového procesu pre pretekárov všetkých vekových kategórií a organizovania domácich aj medzinárodných súťaží je cieľom zväzu dobudovať prevádzkovú budovu a celkovú infraštruktúru, tak aby areál znovu spĺňal podmienky pre organizovanie podujatí svetového pohára biatlone.

Sídlom Slovenského zväzu biatlonu je od roku 1993 Banská Bystrica, ležiaca v strede Slovenska, ale aj v centre biatlonového diania. Zväz sídli v budove, ktorej je vlastníkom. Okrem kancelárií zväzu sú ostatné priestory prenajaté a zisk získaný z prenájmu je jedným z príjmov zväzu. Okrem toho, v rámci projektu podpory biatlonistov – vysokoškolákov, vytvoril zväz v budove ubytovanie pre študentov – členov Zväzového centra prípravy mládeže, resp. členov reprezentačných družstiev.

Slovenský zväz biatlonu má záujem zapájať do svojej činnosti čo najväčší okruh ľudí, s cieľom neustále ju skvalitňovať, vytvárať podmienky pre šport čo najširšiemu okruhu záujemcov s hlavným zameraním na mládež, ako aj udržať si pozíciu, ktorú si v slovenskom športe za posledných dvadsať rokov vybudoval.

Ďalšie informácie o histórii biatlonu nájdete na web stránke www.slovenskybiatlon.sk.