Ôsme kolo SP poznačili krízy Böa a Wiererovej, Kuzminová je neustále stabilná

Banská Bystrica 18. februára (Biatlon-Info.sk) Na Salt Lake City nebudú v dobrom spomínať Johannes Thingnes Bö a Dorothea Wiererová. Obaja totiž míňali, čo im stálo v ceste a Talianka preto prišla o vedúce postavenie vo Svetovom pohári. Naopak Lisa Vittozziová, Vetle Christiansen alebo Kaisa Mäkäräinenová v Amerike prežili niečo, kvôli čomu sa mohli usmievať. V závere sa venujeme aj súhrnu EYOFu z pohľadu Slovákov.

JT Bö prišiel o pohodu, zažiarili ďalší

Fenomén tejto sezóny, ktorý kam príde, tam víťazí, musí byť rád, že je po americkom dobrodružstve. Prvýkrát v sezóne sa stalo, že Johannes Thingnes Bö niekde nevyhral. V areály Soldier Hollow ukázal, že ani on nedokáže zabrániť poklesu formy, ukázal, že aj on je len človek a nie stroj, na ktorý sa však podobá. Inak sa jeho výkon v Salt Lake City nedá zhodnotiť. Líder Svetového pohára útlm nezažil v bežeckej časti, JT Bö bol aj v minulom týždni najrýchlejším biatlonistom na trati, a to suverénne, ale na strelnici doplatil na kombináciu nerozvážnosti a slabšej mušky. Tak či tak jeho výsledky neboli zlé. Rýchlostné preteky mu priniesli piate miesto, stíhačka štvrté.

Nórsky tábor neodišiel z Ameriky s prázdnymi rukami. Rolu najlepšieho muža v šprinte prevzal na seba Vetle Sjastad Christiansen, ktorý v kratšej disciplíne ťažil práve zo svojej presnosti. Rodák z Ringerike už v Canmore predviedol čo-to zo svojho umenia, no k premiérovému víťazstvu v SP pohári sa dostal až o týždeň neskôr v Salt Lake City. Christiansena bolo poriadne vidieť tiež v stíhačke, lenže v tomto prípade sa o slovo prihlásila aj jeho slabšia stránka, beh. Bolo z toho druhé miesto. To Quentin Fillon Maillet v sobotu zažiaril. Francúzsky borec bol jedným z mála pretekárov, ktorému v stíhačke nezostal visieť ani jeden terčík, čo bol základ k jeho druhému víťazstvu v sezóne. Quentin od Ruhpoldingu prežíva výborné obdobie, len dvakrát chýbal v Top 10 a až štyrikrát sa objavil na debne. Za všetkým treba hľadať zlepšenie na strelnici.

Veľmi pekné výkony v Soldier Hollow podali ešte Simon Desthieux a Erik Lesser. Obaja ani v jednom prípade nevypadli z Top 5, a to predovšetkým kvôli tomu, že dokázali bieliť terčíky. S touto činnosťou mali v poslednom týždni veľké problémy Benedikt DollAntonin Guigonnat alebo v jednom prípade aj Alexander Loginov. Rusa potešili ruky aspoň v druhom prípade, v stíhacích pretekoch, na ktoré bude chcieť nadviazať na nadchádzajúcom šampionáte. Loginova môže mrzieť „americká“ kríza, pretože ak môže ešte niekto skomplikovať cestu, aspoň teoreticky, JT Böovi k veľkému krištáľovému glóbusu, je to práve on. Tiež Simon Eder na americkej pôde stratil niečo zo svojho čara. Rakúšanovi akoby nesadli veľké teplotné rozdiely, ktorými si musel prejsť za posledných pár dní. 

Wiererová stratila číslo, späť bola Mäkäräinenová

Medzi ženami mal „americký“ príbeh dve dejové línie. Jednu písali dve Talianky, ktoré od začiatku sezóny zvádzajú tuhý boj o veľký krištáľový glóbus. Tou šťastnejšou je po ôsmom kole Lisa Vittozziová, a to napriek tomu, že v Salt Lake City nezastavila pokles bežeckej formy. Už v Canmore bolo cítiť, že je Lisa unavená, na trati sa trápila, no mohla sa vyhovoriť ešte na veľkú zimu. V rovnakom duchu však pokračovala aj v Soldier Hollow, jej nohám opäť chýbala šťava. Rodáčka z mestečka Pieve di Cadore je ale veľmi komplexnou pretekárkou a potvrdila to aj v poslednom týždni. Vittozziová ako v šprinte tak aj v stíhačke urobila len minimum chýb na strelnici, dokopy sa zmýlila len trikrát. Lepšie umiestnenie vysekala v stíhačke, bolo ním šieste miesto, ktoré ju posunulo do čela SP.

Pomohla jej k tomu Dorothea Wiererová. Inak excelentná strelkyňa si asi do zámoria zabudla pribaliť svoju pušku, pretože výpadky, ktoré sme sledovali v jej podaní v Canmore a Salt Lake City sú až nepochopiteľné. Ešte šprint ako-tak mohla Wiererová hodnotiť pozitívne, teda po streleckej stránke. Bolo v ňom vidieť nejaké zlepšenie oproti tomu, čo urobila v štafete v Kanade, ale pred stíhačkou akoby sa posadila do stroja na cestovanie v čase, lebo sa vrátila tam, kde bola týždeň predtým. Dorothea hlavne kvôli pokrivenej muške prišla o červené číslo, ktoré na sebe nosila od druhých pretekov v sezóne. Teraz sa bude musieť aklimatizovať v novej situácii,  na ktorú v tomto ročníku nebola zvyknutá. Facku, ktorú v sobotu dostala ju možno preberie a na šampionáte jej to bude opäť páliť ako britskej a nemeckej armáde u Waterloo. Teraz skôr pripomínala francúzsku.

Komu to pálilo na trati a konečne aj na strelnici bola Kaisa Mäkäräinenová. Fínska legenda sa po ôsmom kole môže usmievať od ucha k uchu. Kaisa dlho hľadala streleckú pohodu, v podstate od Hochfilzenu, a našla ju pohodenú v Soldier Hollow. Bol z toho návrat na stupne víťazov, v rýchlostných pretekoch bola druhá, v stíhacích tretia. Cez víkend nechala zabudnúť na kanadskú katastrofu tiež Marte Olsbu Röiselandová, Nórka vyhrala v šprinte vďaka bezchybnej ležke a stojke. Nulu naposledy zaznamenala v Novom Měste, takže dôvodov na oslavu mala viacej. Radovať sa mohli aj Nemky. Franziska Hildebrandová a Denise Herrmannová predviedli parádnu šou v sobotu, výsledkom čoho bolo víťazstvo pre Herrmannovú a druhé miesto pre Hildebrandovú. Obe dievčatá bolo vidieť už v šprinte, takže domov môžu cestovať spokojné. Hlavne Denise, ktorá naposledy okupovala pozície v Top 10 v Ruhpoldingu. 

IBU v Soldier Hollow skúšala vymeniť úseky miešaných štafiet, teda najprv štartovali muži, až potom ženy. Viedlo to k veľkému nepomeru v mixe jednotlivcov, kde ženy šli o 1500 metrov viac ako muži, hoci vždy mávajú práve muži dlhšie trate. V druhom veľkom mixe sa zasa stalo, že bol už pretekár so stratou štyroch minút predbehnutý ženou, ktorá šla kratší okruh, no po chvíli sa hodnota na odstúpenie znova zvýšila na klasických päť minút. Podľa nás to bol nevydarený experiment a takto by sa to jazdiť nemalo.


Nasťa s dvoma piatymi miestami nebola spokojná, mužom pomohol Gruzik

Aj napriek tomu, že je Anastasia Kuzminová druhou najstaršou pretekárkou Top 20 poradia SP (viac „krížikov“ má Mäkäräinenová), neustále dokazuje, že s konzistentnosťou svojich výkonov nemá najmenší problém a či v decembri alebo februári, v Alpách či Utahu, stále lieta na trati. V šprinte bola tretia najrýchlejšia, v stíhačke sa zdá, že možno aj druhá najrýchlejšia, ale časomiera sa pokazila tak, že siwidata ani nezverejnila analýzy. Takýto pretekár logicky cieli iba na víťazstvá a Nasti znova kvôli streľbe ušli. Aj napriek dvom výborným umiestneniam na piatej pozícii teda s tým nebola spokojná, dokonca povedala, že už je to taká hlboká smola, ktorú je ťažké rozdýchať. Na tréningoch jej to za veľkou mlákou padalo.


Kuzminovci určite od zámorského turné očakávali priblíženie ku glóbusom, ktoré aj reálne nastalo, ale 93 bodov na Vittozziovú je zrejme priveľa. Do konca sezóny ostáva už iba sedem pretekov. Nič nie je stratené, stále ostáva v platnosti, že sa jej bude škrtať o pár bodov menej ako Taliankám. Minimálne na tretiu pozíciu určite má. Náročné cestovanie má v krvi, takže by ju to nemalo ovplyvniť v príprave na MS. Súperky to majú rovnaké, zo špičky neboli v Amerike iba Fialková, Kryuková a Öbergová. Nasťa by sa dokonca mala pripravovať na Östersund v úplne domácom prostredí, teda necestuje na žiadne sústredenie.

Paulína Fialková absenciou v Salt Lake City klesla iba cez Mäkärainenovú, ktorú ale ešte stále má zo šiestej pozície poradia SP na dostrel devätnástich bodov. Sezóna sa vyvíjala tak, že by sa Paulíne na konci škrtalo dvadsať bodov, po vynechaní dvoch pretekov sa už nič škrtať nebude. Pred súperkami za ňou má veľmi slušný náskok, takže presunom na sústredenie do Anterselvy sa nekonala žiadna tragédia. V konečnom sumáre sezóny sa to možno ani neprejaví, maximálne na jednej pozícii.

Trochu na škodu je, že sme v Severnej Amerike utrpeli v rebríčku národov, kde mohli naše dievčata reálne zabojovať o ôsmu pozíciu a získať tak veľmi slušných 17 000 eur (pred zdanením). Ešte za desiatu pozíciu je 14 000. No padli sme na dvanástu pozíciu, ktorá sa už neodmeňuje. Na desiate Švajčiarky strácame 353 bodov, a to je dosť veľa. Vo všetkých zostávajúcich pretekoch by sme museli veľmi hojne bodovať. Dievčatá sú schopné sa aj tri dostať do Top 10, ale obávame sa, že tých šesť pretekov, ktoré sa budú ešte rátať, je už primálo.

Slovenky v cieli pretekov (© Igor Stančík / SZB)

Aj naši chlapi sledovali svoj pád medzi národmi a stalo sa to, čo sme očakávali, že vypadnú z mimoriadne dôležitej sedemnástej pozície. Ak by mohli o rok v pretekoch SP celej sezóny štartovať iba traja, v IBU Cupe máme už jasných iba troch a Kazár by náhodou neukončil kariéru, bolo by to veľmi zlé pre celý náš tím. Samozrejme, nevyzývame Mateja na odchod do pretekárskeho dôchodku, práve naopak, zdravá konkurencia je mimoriadne dôležitá a už trikrát v tejto sezóne bodoval.

Chlapom ale pomohlo prehodenie úsekov miešaných štafiet a to, že Poliaka Gruzika dobehla o kolo Eckhoffová, ktorá sa prirútila z inej, kratšej trate. Strácal iba štyri minúty a už musel ísť z trate preč. Viacero faktorov ho zmiatlo a ešte potiahol dvesto metrov, preto celú poľskú štafetu vylúčili. Naši severní susedia tak majú pred nami náskok iba 24 bodov, a to je hrateľná pozícia. Za doterajších trinásť pretekov sme im ušli na 413 bodov, ostáva ešte šesť, takže snáď sa papierové predpoklady naplnia a našim sa bude na MS dariť. Vynechaním Salt Lake City ale stratili šancu postaviť na budúcoročných MS v Anterselve štyroch pretekárov.

Naši chlapi na tréningu (© Igor Stančík / SZB)

Zo Sarajeva prišla dobrá, ale aj zlé správy o našej mládeži

Minulý týždeň sme mali v akcii aj naše mladé talenty. Osem mladších dorastencov narodených v rokoch 2001 a 2002 cestovalo na Európsky olympijský festival mládeže do Bosny a Hercegoviny. Potvrdili sa očakávania, že sa presadia iba dievčatá a ukázalo sa, že dokonca každá naša pretekárka mala aspoň jednen výsledok lepší ako ktorýkoľvek dorastenec. Tí sa v medzinárodnej konkurencii hľadajú a zatiaľ nenašli. Roky 2000 až 2002 u chlapcov nevyzerajú dobre, ale majú ešte čas na sebe pracovať ďalej. Jedným okom vidíme možno dve nádeje v ročníku 2003, takže ukážu nasledujúce sezóny. Sme malá krajina.

Našou hviezdou tohto podujatia mala byť Ema Kapustová, ktorá to potvrdila iba čiastočne 28. miestom vo vytrvalostných pretekoch a dobrým úsekom štafety, no mala tam aj odpálené položky, ktoré sme u nej nevídali. Vzhľadom na jej vek je to ale v poriadku, presadiť sa v najšpičkovejšej konkurencii na MS bola väčšia priorita, to sa jej podarilo. Z jej veľkého potenciálu Sarajevo nič nevzalo. Pekné bolo 25. miesto Michaely Hubačovej v šprinte, kde strelila dve nuly, určite ju to povzbudilo. Pred sebou má ešte jednu zimu ako kadetka, takže môže na sebe ďalej pracovať a zamútiť reprezentačné vody.

Náš tím na EYOFe vrátane trénerov a servismanov

Všetci fanúšikovia nášho biatlonu ale musia Sarajevu poďakovať za veľké povzbudenie Barbory Horniakovej, ktorá prežívala neúspešnú zimu. Ďalej rástla na trati, ale robila príliš veľa chýb na strelnici. Odpálila sa z MS a dokonca aj z tohto šprintu na EYOFe, ale potom prišla streda 13. februára a Barbora v náročných štvorpoložkových pretekoch urobila iba päť chýb a vďaka štvrtému najlepšiemu bežeckému času obsadila ôsmu pozíciu. Tu sme krásne videli, čo robí psychika. Akonáhle lepšie strieľala, šlo jej to aj na trati skvelo. Posilnená svojim prvým veľkým výsledkom sa vrhla na štafetu, kde iba dvakrát dobíjala (výsledky s troma boli podľa trénera nepresné) a na trati letela tak, že zo všetkých pretekárok v oboch dievčenských úsekoch sa rýchlejšia nenašla. Barbora, super!

Táto zima ešte nie je pre našich mládežníkov uzavretá, ale badateľný je jasný trend, že v mužskej časti máme nádejných troch juniorov, ktorí majú ambíciu zvýšiť konkurenciu v našom tíme a sú už schopní postupne nahradiť starších mužov. U žien, kde nás už akútne tlačí topánka, sa dobre ukazujú štyri dievčatá, ale všetky sú ešte len kadetkami, teda pre veľký biatlon sú ešte nepoužiteľné, no kým sa tam dostanú, pretečie ešte veľa veľmi vody a môže sa na ich ceste stať čokoľvek dobrého, ale i zlého.

Zdroj: Biatlon-Info.sk – mediálny partner SZB