Budúcnosť biatlonu ohrozená: Majú biatlonisti strieľať s gumipuškami?

V poslednom období stále hlasnejšie počuť hlasy z Európskej únie, že olovo predstavuje nebezpečenstvo pre prírodu a životné prostredie. Európska Únia spustila po nátlaku Európskej chemickej agentúry rokovania o samotnom zákaze Olova. To otriaslo mnohými športovými zväzmi, medzi ktoré patrí aj Slovenský zväz biatlonu.
Predstavitelia Slovenského zväzu biatlonu a ich členovia sú presvedčení o tom, že chystané zákazy olova nemôžu byť účelové a nemajú žiaden prínos, pokiaľ vznikli na základe teoretických znalostí, bez zohľadnenia praktických skúseností a bez diskusie odbornej verejnosti. Navyše neboli zohľadnené ekonomické, bezpečnostné a ostatné vplyvy na spoločnosť a prírodu. Predovšetkým ekonomické faktory by mali na ďalšie fungovanie Slovenského zväzu biatlonu katastrofálne dopady a hrozil by jeho samotný zánik. O bezpečnosti pri používaní iných nábojov, ako sú tie z olova, sa ani nemusíme baviť.
Slovenský zväz biatlonu neeviduje  za svoje dlhoročné pôsobenie žiadne výhrady zo strany klubov, športovcov a trénerov, ktorí by nesúhlasili s používaním olova v nábojoch. Navyše popierame akékoľvek chemické znečistenie všetkých strelníc a teda aj okolitej prírody, ktorými zväz a biatlonové kluby disponujú. Odpad po sebe vždy podľa príslušných nariadení upraceme a teda náboje nemajú na znečistenie prírody nijaký podiel.   
Slovami Petra Kazára ako viceprezidenta pre Štátnu športovú reprezentáciu: „Je pre nás nepredstaviteľné, čo by zákaz olova mohol znamenať pre šport. V našom prípade by už biatlon nebol biatlonom. Naša strelnica v Národnom biatlonovom centre v Osrblí má vybetónovaný základ pod terčmi, kde mimo zamestnancov a trénerov nemá nikto prístup.“
Panika, ktorá sa šíri okolo znečistenia prírody olovom je neoprávnená, pretože olovo ako prírodný prvok  nie je umelo vyrobená a upravovaná chemická zlúčenina. Navyše jej výskyt je v prírode úplne bežný. Zemská kôra  a  milióny ton olova v rudách a horninách je toho jasným dôkazom.