Sumár sezóny 2018/2019: Slovenská reprezentácia žien

BANSKBANSKÁ BYSTRICA 1. apríla (Biatlon-Info.sk) Slovenské ženy celú našu históriu v biatlone tvrdia muziku a v tejto sezóne to dohnali na úplný vrchol. Už vlani to bol najúspešnejší rok, ale prekonaný bol najväčším počtom bodov, najväčším množstvom pódiových umiestnení i štafetovým výkonom, ktorý bol na MS najbližšie k zisku medaily. Medzi najlepšími v celkovom poradí sme mali až dve pretekárky a do posledných pretekov obe bojovali o niektorý z glóbusov.

Silná generácia Halinárová, Mihoková, Murínová dosiahla spolu počas celej kariéry osem pódiových umiestnení na MS alebo v pretekoch SP. Dvojici Kuzminová – Fialkovása to len v tejto sezóne podarilo hneď dvanásťkrát v pomere 6:6. Vieme, že v prípade Nasti to boli kvalitnejšie umiestnenia, lebo až päťkrát vyhrala zatiaľ čo Paulína na svoj prvý triumf ešte čaká. Spolu s Ivonou Fialkovou vybojovali až 1614 bodov, čo je tiež prekonaním rekordu. V niekdajšej slabšej konkurencii ženských štafiet (stačí si pozrieť počty a straty) sme mali aj viac lepších umiestnení ako teraz, ale vzhľadom na súčasnú vyrovnanosť sú tri šieste miesta menším zázrakom.

V rebríčku národov sme žiadne maximá neatakovali aj preto, že sme vynechali až štyri bodované preteky a v ďalších dvoch nastúpila iba jedna, resp. dve pretekárky. Preto sme obsadili dvanástu pozíciu. No po druhom trimestri našim ženám patrila siedma priečka, ktorá by znamenala historické maximum. Reálne sme na ňu mali.

Za špeciálnu pozornosť stoja tri štafety, ktoré zvládli naše pretekárky výborne a obsadili šieste pozície. Možno k tomu pomohla aj iná stavba úsekov. Sezónu sme v Hochfilzenezačali v poradí ako na OH, teda Paulína – Nasťa – Terézia – Ivona, no zatiaľ čo dve líderky nášho tímu to zvládli parádne, Paulína odovzdávala tretia iba s mankom troch sekúnd a Nasťa prišla do cieľa s náskokom na prvej pozícii, Terézii a Ivone to vôbec nevyšlo. Veľa dobíjali a krúžili aj v trestnom kole, obe na svojich úsekoch stratili až vyše dvoch minút. Bola z toho 14. pozícia. No v Oberhofe sa najmä na základe žiadosti Anny Murínovej zostava popresúvala a rozbiehala to Ivona. Darilo sa jej skvelo, keď odovzdávala štvrtá. Hoci následne Paulína potrebovala všetky náhradné náboje a dokonca odkrúžila trestné kolo, na svojom úseku bola najrýchlejšia a klesli sme iba na šiestu pozíciu.  Terézii to ale druhý raz po sebe vôbec nevyšlo a po stojke musela na dve trestné kolá. Finiš však Nasťa zvládla bravúrne, keď sa nepomýlila a ešte aj bola najrýchlejšia na trati. Manko na víťazný tím znížila o vyše 70 sekúnd a dobehla šiesta. Zdalo sa, že to pôjde takto.

V Ruhpoldingu to malo podobný scenár, slušný štart Ivony, potom ale výborný výkon od Paulíny a Terézia preberala druhá. Znova bola v ťažkej psychickej situácii a hoci netrafila iba jeden terč, nedokázala ho dobiť. Padla na 15. pozíciu. Nasťa však ďalším bravúrnym výkonom zdolala všetko čo mohla a finišovala šiesta. Na MS sa ale tréneri rozhodli pre ďalšie zmeny, aby šla Terézia skôr, dali ju na druhý úsek. Znova to výborne odštartovala šiesta Ivona. Terézia to prvý raz kompletne zvládla na strelnici, dobíjala iba po jednej rane. Tiež nezaznamenala ani desivú bežeckú stratu a klesli sme iba na jedenástu priečku. Z nej sa Nasťa na treťom úseku dostala na siedmu priečku a s kusom šťastia mohla Paulína zabojovať až o medailu. Prvú v našej histórii. Nestalo sa však. Súperky jej nedali šancu a ona dobíjala dvakrát na ležke. Finišovali sme na šiestej priečke, no iba osemnásť sekúnd nás delilo od medaily, najmenej v histórii. Z pohľadu štafiet to bol teda výborný rok a dá sa povedať, že ak by sa až v troch zo štyroch štartov nekrúžilo, mohlo to dopadnúť ešte aj lepšie. Veľmi budeme zvedaví, ako to bude so štafetami vyzerať budúci rok, či sa prípadne do nich zapojí Nasťa a v akej forme bude.

Rozlúčka veľkej šampiónky sa niesla v duchu víťazstiev a splnených snov

U Anastasie Kuzminovej sa vlani z ladenia formy na OH vykľula veľká zimná fantázia, keď šesťkrát zvíťazila, z toho sa ten najcennejší triumf pochopiteľne odohral v masovom štarte pod piatimi kruhmi. Túto sezónu označila ešte za bonusovú, pretože ešte si domov nikdy nedoniesla zlato z MS a nedosiahla štyri nuly v jedných pretekoch. Podľa nášho názoru šlo celý čas aj o ďalší cieľ v podobe veľkého krištáľového glóbusu, pretože od začiatku sezóny mala v pláne všetky preteky a vedela, že môže byť blízko. Tak sa napokon aj stalo. Bojovala oň do posledných pretekov aj keď sa to už viackrát zdalo stratené. Treba však otvorene povedať, že v tejto sezóne ostávala v hre aj preto, že sme nemali suverénnu pretekárku a víťazka veľkého krištáľového glóbusu Dorothea Wiererová mala počas sezóny výkyvy a nakoniec ho získala iba za 904 bodov. To je najmenej od sezóny 2008/09, keď sa zmenil systém bodovania. Vo všetkých ostatných neolympijských sezónach mala víťazka SP ďaleko viac bodov, cez tisíc, dokonca bola aj sezóna, kde sa štyri pretekárky dostali cez hranicu tisíc. Rekord drží Tora Bergerová s 1234 bodmi v zime 2012/13. Dá sa teda povedať, že veľký glóbus tento rok získala pretekárka s najhoršími výsledkami zo všetkých tých, ktoré ho v novom miléniu vybojovali.

To ale neznižuje Nastine úžasné výkony a krásnu rozlúčku po splnení dvoch ďalších kariérnych míľníkov – šampionátového zlata i štyroch núl. Sezóna sa nezačala ideálne. V prvom kole SP je to ale u Nasti zvykom. V Pokljuke obsadila 25., 18. a 36. miesto. Nešla jej ideálne streľba. V Hochfilzene sa to už začalo zlepšovať 10. a 5. miestom, tam už začala lietať. Veľa chýb ju ale stáli výsledky aj v NMNM, kde to bola 11. a 9. pozícia. V tom momente už strácala na Wiererovú masívnych 161 bodov. Zlom prišiel v poslednom štarte pred Vianocami, keď v masse Nasťa zvíťazila a Paulína bola druhá. Cesta viedla cez dosiaľ najlepšiu streľbu sezóny – dve chyby plus najrýchlejší beh. V Oberhofe sa síce vrátila k horším percentám a suverénny beh znova len limitoval straty na siedme a potom aj druhé miesto aby jej už násladne konečne vyšiel šprint v Ruhpoldingu. Tam to dala na nulu a jasne vyhrala. No mala smolu, že to boli jediné rýchlostné preteky bez stíhačky. V masovom štarte prišli ďalšie problémy na strelnici a až 14. pozícia. Anterselva pokračovala ako v duchu celej sezóny, teda šprint za dve chyby. Opäť mala čo robiť v stíhačke, kde sa ale posunula na piatu priečku. Ale prišiel ďalší odstrelený masák a až 20. pozícia.

Po krátkej pauze cestovala do zámoria už s ľahkosťou, že nebude musieť štafetovať. V Canmore skončila ôsma a v Utahu doplnila dve piate priečky po veľmi solídnej kombinácii šprintu so stíhačkou. Stihla aj čo-to doma oddýchnuť a plná elánu odcestovala na MS. V Östersunde ale ochorela a vyzeralo to všelijako. Aj keď to nebolo isté, nastúpila na rýchlostné preteky, ktoré jej počas kariéry narobili toľko radosti. A zvládla ich parádne. Aj keď hneď prvú ranu netrafila, ostatné padli a aj so 150-timi metrami navyše triumfovala. Získala prvé zlato z MS a skompletizovala tak medailovú zbierku z OH i MS na 3-3-0 a1-1-1. Nasledovalo už strelecké waterloo so siedmimi, siedmimi a desiatimi chybami, no aj napriek chorobe bola skvelo fyzicky pripravená a ešte pridala 6. pozíciu, no i 58. miesto a so scénou MS sa rozlúčila trochu nepekne 28. pozíciou v masse. Zakrátko úplne zregenerovala a ešte uzavrela kariéru krásnymi víťazstvami v najobľúbenejšom Osle. V šprinte znova vyhrala aj napriek jednej chybe, dokonca suverénne o vyše 21 sekúnd. No a prišla grandiózna stíhačka s najlepším streleckým výkonom života, keď sa ani pri jednom z dvadsiatich výstrelov nepomýlila. Dozrela a akoby takto symbolicky chcela vyvrcholiť jej kariéra. Súperky zdevastovala s náskokom 1:43, čo sa v ženskom biatlone dlhé roky nestalo. Úplný záver kariéry predstavoval desiatu pozíciu v masse.

Bola to krásna sezóna no s množstvom odstrelených pretekov. Nasťa mohla suverénne vziať veľký krištáľový glóbus a za celú kariéru by si to rozhodne zaslúžila. Ale treba si priznať, že biatlonová spravodlivosť ju k nemu nepustila, pretože streľba na úrovni 79,8 % nepatrí do najužšej svetovej špičky. Z pretekárok, ktoré odstrieľali aspoň sto nábojov v tejto sezóne SP, skončila až na neuveriteľnom 70. mieste. To by nemala byť najlepšia pretekárka sezóny. Problém jej robili najmä ležky, kde nechala každú štvrtú ranu. Je to zvláštne, pretože z deviatich profesionálnych sezón v najvyššej lige mala až sedemkrát horšiu bilanciu v ľahu ako stoji, pričom u ostatných je to skôr takto naopak. Dokonca po druhej materskej dovolenke bola v leže výrazne horšia ako v stoji.

Nasťa sa rozlúčila na absolútnom vrchole. To sa väčšine legiend nepodarilo a končili v priemere či dokonca podpriemere. Naša legenda však odchádza z tretej pozície celkového poradia tejto sezóny a dokonca mala v tejto sezóne v individuálnych pretekoch až päťkrát najrýchlejší bežecký čas. „Celá moja kariéra bola veľmi zaujímavá a úspešná. Ako to však v športe býva, nebolo to bez prehier. Samozrejme, je dôležitejšie myslieť na tie najlepšie a najkrajšie víťazstvá. Neviem určiť, ktoré konkrétne preteky boli pre mňa najväčším úspechom a stáli nad ostatnými. Myslím, že naozajstný fanúšik si pamätá na krásne chvílky a bolo by smutné, ak by som menovala len jedny z nich. Všetky moje sny sa splnili a jeden ostal, tak asi pôjdem ešte ďalšiu sezónu, lebo veľký krištáľový glóbus nie (smiech). Nie, nie. Pravdupovediac, život a šport ma naučil byť skromná a radovať sa tomu, čo som už dokázala. A snívať o niečom veľkom, ako bol krištáľový glóbus … No nepodarilo sa, mrzí ma to, celú sezónu to vyzeralo, že stúpam hore a hore, až ku koncu sa moje výkony zlepšovali. Na dievčatá to ale nestačilo, mali stabilné vystúpenia. Veľmi pekne ďakujem, veľmi Vás mám rada a veľmi si vážim všetku Vašu podporu, ktorú ste mi počas celej kariéry dopriali. Cítila som ju aj na diaľku. Ďakujem!“ vyznala sa Nasťa do mikrofónu RTVS po záverečných pretekoch.

Krátko zhrňme úchvatnú kariéru Anastasie Kuzminovej. Nastúpila v 192 pretekoch svetového pohára, 33 na MS a 16 na OH. Slovensku pomohla v 42 štafetách (to je ešte možno počet, ktorý sa navýši). Spolu to bolo 241 štartov počas jedenástich rokov v najvyššej lige čo ju radí na siedmu priečku našej histórie. Získala ale suverénne najviac bodov – 5751 reálnych a 5781 prepočítaných na súčasné hodnotenie. V prepočte na jeden štart to bolo až 29,1 bodu. Žiadny slovenský biatlonista sa zatiaľ k týmto číslam nepriblížil ani z polovice. Zvíťazila osemnásťkrát, z toho najpamätnejšie sú triumfy štyri, a to v šprinte Vancouveru 2010, šprinte Soči 2014, masovom štarte Pjongčangu 2018 a šprinte Östersundu 2019. Samozrejme, určite si bude pamätať aj krásne double víkendy v Osle 2014 (stíhačka – masák), Oberhofe 2018 (šprint – stíhačka) i v samom závere kariéry znova v osle (šprint – stíhačka). Možno nikdy nezabudne na jediné štyri nuly v kariére z 23. marca 2019. Získala tiež tri malé krištáľové glóbusy dvakrát za rýchlostné a ešte aj stíhacie preteky. Od veľkého ju vlani delili tri body, tento rok 34. V ostatných sezónach na glóbusy neútočila, štyrikrát skončila v druhej polovici najlepšej desiatky SP.

Lúči sa sympatická šampiónka, ktorá svoj náročný životný osud na začiatku premenila na obrovské úspechy, ktoré pod piatimi kruhmi v ženskom biatlone nemajú obdobu. Bola a je príkladom pre mladú generáciu športovcov v našej krajine a môžeme len dúfať, že bude ďalej rozvýjať svoju charizmu aj úžasný ľudský kapitál.

Paulína Fialková je už na vrchole, chýba jej len víťazstvo

Vlani sme písali, že Paulína Fialková naplno otvorila tie najväčšie brány a po aktuálnej zime je jasné, že je už v tej najužšej spoločnosti svetovej špičky. Sezóna u nej začala neuveriteľne a hoci ten obrovský štandard ešte nedokázala udržať, vo všetkých trimestroch sa ukázala na pódiu a to svedčí o veľkej stabilite. Oproti minulosti sa zlepšila vo všetkých ukazovateľoch a hrdo kráča za pozíciou druhej najlepšej biatlonistky našej histórie. Samozrejme, či sa prípadne dostane až k métam Nasti Kuzminovej, povie záver jej kariéry ku ktorému je ešte, dúfajme, ďaleko.

Paulína odjazdila prvý trimester tak úžasne, že ak by udržala ten štandard aj po Vianociach a nastúpila na všetky preteky, suverénne by získala veľký krištáľový glóbus ona. Znie to neuveriteľne, ale bláznivo hypotetické prepočty to ukazujú. V prvých ôsmich pretekoch získala 345 bodov, ak by sme ich rozpočítali na ostatných sedemnásť štartov, získala by až 1078 bodov bez škrtov. Bohato by to stačilo, veď Wiererová ich bez škrtov získala 940. Z toho je jasné, že nepotrebujeme prikladať ďalšie fakty k ilustrácii, kam až Paulína vyletela. Môže za to sezóna bez väčších zdravotných problémov, ktoré ju vždy v minulosti kvárili a veľmi jej uberali z formy. Aj keď mala v druhej časti sezóny viaceré nevydarené štarty, stále jej 687 bodov stačilo k šiestej pozícii celkového poradia. A zabúdať netreba ani o jej boj o malý glóbus za masový štart, v ktorom ostala až do konca a o to viac ju musia mrzieť mrazy v Canmore, kde bola elitná disciplína zrušená a Öbergová tam necestovala.

Životná sezóna odštartovala štvrtým miestom vo vytrvalostných pretekoch, kde už hneď mohla vystúpiť na najvyšší stupienok, delilo ju od neho iba devätnásť sekúnd. No veľmi zaujal jej tretí bežecký čas. V rýchlostných pretekoch skončila po jednej chybe šiesta a už bola druhá najrýchlejšia. V stíhačke prišli štyri nuly a tretia pozícia. Úvod v Pokljuke ako zo sna. V Hochfilzene prišiel ďalší šprint s jednou minelou a siedma pozícia. V stíhačke reálne v cieľovej rovinke bojovala o triumf, tesne skončila druhá. V nedeľu ešte parádne rozbehla štafetu. V Novom Meste jej bezchybný šprint priniesol tretiu pozíciu, v stíhačke prišlo prvé strelecké zaváhanie so šiestimi chybmi, no po šiestich parádach to raz prísť muselo. Na 17. miesto ale hneď zabudla skvelým masovým štartom, keď sa po dvoch chybách dostala k druhej pozícii za Nasťou. Strelecká štatistika bola na úrovni 90 %.

Po Vianociach ale prišiel malý pokles formy. Na trati už tak nelietala a v Oberhofe pridala aj dve chyby na stojke. Šprint tak skončil 21. miestom. Horšiu štartovú pozíciu nezlepšila v stíhačke, keď sa päťkrát pomýlila a klesla na 32. pozíciu. V Oberhofe aj strelecky pokazila štafetu. Bolo to jej najhoršie kolo SP. V Ruhpoldingu prišla štrnásta pozícia v šprinte, ale zlomila to parádnou štafetou a následne iba jedinou chybou v masse, ktorý jej priniesol tretiu pozíciu. V Anterselve však prišiel najhorší šprint až s troma chybami a po piatich v stíhačke ostala okolo 30. pozície. V masse sa to ale vyvíjalo dobre, no dve chyby na poslednej položke ju odsunuli na 16. priečku.  V Canmore sa bežecky vrátila do Top 5 a po troch chybách vo vytrvalostných pretekoch skončila 13. Nasledovala dlhšia pauza.

 Na MS trochu negatívne prekvapila v štafete, kde potrebovala štyri náhradné náboje a nešlo jej to ani na trati. Následne to zopakovala v šprinte so štyrmi chybami a bolo po prvej časti MS. Stíhačku vynechala. Veľký prerod prišiel vo vytrvalostných pretekoch, kde do posledného výstrelu útočila na zlato, ale nepadol a z piatej pozície bola sklamaná. Bol to však návrat na najvyššie priečky. Následne veľmi podržala štafetu a šampionát uzavrela 12. miestom v masovom štarte. V závere zimy sa ešte povzbudila druhým bezchybným šprintom sezóny a štvrtým tretím miestom. Strelecké štatistiky si ale pokazila ôsmimi chybami v stíhačke, kde to bolo veľmi zlé. No už tradične sa jej darí robiť pekné bodky za sezónami a v hromadnom štarte do poslednej položky bojovala o triumf. Tri minely na nešťastnej stojke ju ale odsunuli na šieste miesto.

Paulína sa dostala k dvom druhým a štyrom tretím miestam. Neprekonala síce kariérne maximum na vrcholnom podujatí, iba v rovnakej disciplíne dorovnala Pjongčang piatou pozíciou, no za svoje umiestnenia i celkový výsledok v pretekoch SP získala množstvo finančných odmien od IBU, resp. organizátorov podujatí. Neprepočívatali sme to, v daných krajinách je aj rôzny daňový systém. Rozhodne ju ale aj dosiaľ nevídané financie na jej účte môžu povzbudiť do ďalších výkonov a ak sa sama rozhodne ich využiť na investovanie do seba či svojho tímu, môže ešte zvýšiť profesionalitu svojho zázemia. Pýtali sme sa jej na to aj v krátkom rozhovore, ktoré si môžete vypočuť nižšie.

Už sme písali že štatistické ukazovatele hovoria o jej progrese po všetkých stránkach, pri podrobnejšom pohľade vidíme, že priemernú bežeckú stratu na 7,5 km  znížila zo 43 sekúnd až na 26. To sú 3/4 trestného kola. V tejto štatistike jej medzi ženami patrila dvanásta pozícia. Kvôli niektorým streleckým výkyvom jej percentá padli na 82,5 %, a to je až 53. pozícia. Dokonca strelecky to nie je jej kariére maximum, iba ho dorovnala so sezónou 2015/16. Teraz však získala výrazne viac bodov i úspechov. Veľkú zásluhu má na tom, samozrejme, bežecký výkon, ktorý bol vtedy výrazne slabší, ale aj mimoriadne dôležitý strelecký faktor, a to ten, že po rokoch problémov v šprinte jej to konečne v tejto disciplíne padalo. Mala tu až 85 %. Práve tam pokladala výbornú východiskovú pozíciu do stíhačiek, a to rezultovalo v akési kombo úspechov. V minulosti často šprinty kazila. Síce potom v stíhačkách predvádzala krásne posuny dopredu už na pódia nedosiahla.

Prvý raz v kariére nevynechala ani jeden masový štart i dostala sa v historickej štatistike Slovákov na šiestu pozíciu. Už po budúcej môže byť tretia. Má však ešte obrovský potenciál. V počte bodov na jeden štart v pretekoch SP je už po Nasti jasne druhá. Ak chce už o rok zabojovať o veľký krištáľový glóbus, bude musieť s tímom vymyslieť, ako získať formu z decembra 2018 a nepustiť ju počas celej sezóny. Paula, Anka, Bajčo, Rado a ďalší, držíme palce!

U Ivony Fialkovej došlo ku stagnácii, ťahali sa s ňou problémy s chrbtom

Po obrovských úspechoch tu máme ďalšie dve dievčatá, ktorým sa nedarilo podľa predstáv a už to hodnotenie nie je také pozitívne ani rozsiahle. Ivona Fialková je najmladšou členkou našej zostavy a dlhodobo nikto nepochybuje tú všade opakujúcusa frázu, že má podobný potenciál ako jej sestra. No zatiaľ ho nedokázala naplno rozbaliť, a to pretrvávalo aj tento rok. Vlani sa už zdalo, že by to mohla zlomiť. Prvý raz sa dostala do Top 10, ale tento rok jej to opäť raz zmarili problémy na strelnici a najmä stojkách. Celú zimu s fyzioterapeutom Radovanom Jamborom bojovali s chrbtom a snažili sa potláčať bolesti. Niekde im to vychádzalo lepšie, inde horšie. K prepuknutiu bolestí sa vzťahovali aj rôzne faktory, ktoré sa nedali obmedziť alebo ani predvídať a rezultátom bolo, že pri niektorých štartoch ju trápil, pri ďalších nie. Do tejto nešťastnej zmesi sa pridávala aj hlava, s ktorou sa veľmi ťažko bojuje. Boli momenty, v ktorých si celkom logicky neverila a pri niektorých položkách si nebola istá. Viacero bolo pokazených. Nedostala sa do masového štartu a konečným rezultátom bolo iba 52 bodov a 69. pozícia v celkovom poradí SP.

Nezačalo to ale vôbec zle 27. miestom vo vytrvalostných pretekoch keď prvý raz v kariére pri štvorpoložkových pretekoch urobila iba dve chyby. No vzápätí už prišli chyby a ďalší dobrý výsledok sa nedostavoval. Z celého úvodného trimestra mala iba body zo samého začiatku. Akýsi reštart prišiel v Oberhofe, kde prišiel jej najlepší výkon na trati – sedemnásty bežák v šprinte. Útočila na Top 10, ale na stojke prišli dve chybičky. 23. miesto bolo ale pekné, napokon aj najlepšie v sezóne. No okamžite nasledovala stíhačka, kde päťkrát minula v stoji a už to bolo zasa zle. No ešte rýchlo ju povzbudila štafeta. Prvý raz ju rozbiehala a odovzdala štvrtá. Dobíjala iba dvakrát. Ruhpolding jej nevyšiel v šprinte, ale znova áno v štafete. Veľmi pekne tam bežala i strieľala a odovzdala siedma, no v kontakte s najlepšími. Anterselva znamenala ďalší výbuch v stoji počas šprintu, ale obrodu v stíhačke, kde podržala stojky a z 50. sa posunula na 33. pozíciu.

Do Kanady a Spojených štátov necestovala, pripravovala sa na Majstrovstá Európy. Tie však boli dosť veterné a vôbec jej nevyšli. Dokonca tam mala mýtickú položku bez zostreleného terča. Ostala veľmi sklamaná a v skepse. Tak cestovala na MS do Östersundu a kvôli chorobe Nasti na poslednú chvíľu odštartovala miešanú štafetu. Vďaka za ňu, pretože šla parádne, nepotrebovala žiadny náhradný náboj a odvzdávala piata hoci vieme, že v mixe je konkurencia na úsekoch ďaleko vyššia. Nasledoval šprint a prvé body z vrcholového podujatia – 33. pozícia. Ako na just minula dva terče na ležke a stojku zvládla. V stíhacích pretekoch to už-už vyzeralo skvelo, ale skrat prišiel pri poslednej veternej položke, minula až štyri rany a klesla na 37. miesto. Vo vytrvalostných pretekoch už stratila istotu i formu zo štyroch pretekov v rýchlom slede, no ešte raz potiahla štafetu, keď po dvoch dobíjaniach odovzdávala šiesta. V Osle prišiel ešte jeden stojkový skrat a sezóna skončila.

Ako si budete môcť vypočuť v audio vyjadrení, Ivonu potešili najmä vydarené štafety, kde bola v štyroch prípadoch ťahúňkou. Pokazila iba tú prvú v decembri. Dobrá bola aj jej forma v Oberhofe, tiež na Östersund sa dobre pripravila. No iba mierne sa jej podarilo posunúť strelecké štatistiky zo 71,4 % na 74,9 %. Ležky boli v drvivej väčšine prípadov v poriadku, sedeli jej, no státie na podložke jej robilo problémy a iba vyše 66 % je nedostačujúcich na výkony vo svetovej špičke. Hľadať príčiny problémov v jej prípade nie je náročné. Počet trestných kôl v nohách i frustrácia tiež spôsobili malé napredovanie na trati, kde to posunula iba o tri sekundy z manka 57 na 54 sekúnd. Zaujímavé je, že jej o dva roky staršia sestra mala pred dvoma rokmi rovnakú bežeckú stagnáciu, teda Ivona s Paulínou v rovnakom veku stále drží krok. Iné je to už na strelnici.

V závere sezóny došlo k medializácii o možnom konci kariéry mladšej „Fialky“. Samotná Ivona sa k budúcnosti cez nás a tento článok vyjadriť nechcela, chce si to ešte viac premyslieť a plánuje to urobiť neskôr cez sociálnu sieť. My si však v redakcii nemyslíme, žeby to s tým koncom bolo až také horúce. Negatívna pachuť ju určite skôr či neskôr prejde. Veľa by zahodila. K prieniku do špičky jej vôbec nechýba veľa. Zo všetkých Slovákov v histórii, ktorí štartovali v pretekoch SP menej ako stokrát, má najlepší pomer získaných bodov na jeden štart. Pred sezónou sme ešte písali, že možno zvažujú chrbát riešiť chirurgickým zákrokom. Ten už Ivona na základe všetkých dostupných informácií vylúčila.

Terézia Poliaková je smutným sklamaním na pokračovanie, no nevzdáva sa

Čitali ste tretí rok po sebe rovnaký medzititulok u Terézie Poliakovej, ktorej sa nedarí presadiť a ani vrátiť na pozície, kde bola pred pár rokmi. Pravdou však je, že ak by sme porovnali vlaňajšiu a túto sezónu, bolo to trochu lepšie. Súvisí to najmä s jej streleckým zlepšením. Vlani padla na hrozivých 65,2 % v pretekoch SP a často tam už radšej ani nenastupovala. No tento rok sa zlepšila o desať percentuálnych bodov. 75,8 % samozrejme nie je žiadnym ternom a má veľmi ďaleko k svetovej špičke, ale už sa s tým dá pracovať, keď motyka vystrelí. A takmer strieľala na svetovom šampionáte, kde vo vytrvalostných pretekoch do posledného výstrelu bojovala až o životný výsledok, ale ten povestný dvadsiaty terčík sa nesklopil a obsadila 47. miesto. Aj to je najlepšie umiestnenie za posledné tri roky. Naposledy bola v Top 60 5. marca 2016.

Tiež platí, že tri sezóny po sebe sa neobjavila v stíhacích pretekoch. V tejto zime to bolo dvakrát tesne, a to hneď v prvom trimestri. V Pokljuke sklopila všetkých desať terčíkov a skončila na 64. pozícii. Delili ju štyri sekundy. Tie mohla získať rôzne. Napríklad aj rýchlejšou streľbou, v ktorej si kvôli dlhotrvajúcim problémom neverí na sto percent, a tak stráca drahocenný čas aj pred prvým výstrelom či medzi ranami. Mala tiež smolu na veľmi dobrú streľbu súperiek. Bežecky to bolo mierne lepšie ako rok predtým. V Hochfilzene už prišlo 68. miesto s jednou chybou, ktorá ju priamo stála postup. Následne dala prednosť lepšiemu zapretekaniu si v Obertilliachu na IBU Cupe, no tam jej odišla muška. Po sviatkoch to strelecky nebola žiadna katastrofa, ale čoraz viac sa ukazovali bežecké problémy, ktoré súviseli aj s tým, že nebola zdravotne stopercentne fit. Nasledovala tak dlhá pauza až do MS. Tam sa skoncentrovala a v šprinte podala najlepší bežecký výkon sezóny, ale v šprinte jej zlyhala malokalibrovka. Povypadávali jej náboje a stratila tam vyše minúty. Nečudo, že ju to psychicky rozhodilo a štyrikrát minula. Všetci z tímu vrátane nás boli presvedčení, že 8. marca 2019 už do stíhačky postúpi, no neuveriteľná zhoda okolností bola proti. Tak už prišli len tie vytrvalostné preteky, kde bola 47.

V individuálnych výsledkoch to bola mierne lepšia sezóna ako minule a niečo podobné sa dá povedať aj o štafetách. V miešaných sa jej príliš nedarilo, ale v ženských bola vo všetkých štyroch pod veľkým tlakom. Vybiehala vždy veľmi vysoko – prvá, druhá a dvakrát šiesta. Súťažila na trati s kvalitatívne úplne inými pretekárkami. Na ležkách vždy ostala v hre, dobíjala spolu iba trikrát, no psychicky i fyzicky náročné stojky jej nevychádzali. Potrebovala desať náhradných nábojov a štyri terče jej ešte aj ostali stáť a musela krúžiť. No nemôžeme ignorovať fakt, že bola súčasťou troch štafiet, ktoré boli šieste a aj ona tak získala pekné prize money. Opäť jej sadla tá na vrchole. Na svetovom šampionáte dobíjala iba raz na oboch položkách a na svojom úseku si pripísala aj najnižšiu stratu v sezóne, a to 1:22. Klesla zo šiestej na jedenástu pozíciu. Ostatné štafety znamenali väčšie prepady.

Terézia musela po niektorých neúspechoch riešiť aj kauzu nenávistných komentárov od fanúšikov, no po viacerých výzvach tohto portálu a najmä reportáži RTVS aj s vystúpením Nasti, to utíchlo, resp. ozvalo sa množstvo opačných reakcií vyjadrujúcich biatlonistke podporu. Ako vníma sezónu? „Samozrejme, že nie som spokojná so sezónou. Čakala som viac. Mrzia ma hlavne nevydarené štafety. Po tom všetkom som sa chcela aspoň poriadne pripraviť na MS. Ako po fyzickej stránke, tak aj mentálnej. Začala som spolupracovať s mentálnym koučom, ktorý mi veľmi pomohol. Šprint bol pre mňa nešťastný, hlavne čo sa týka strelnice, vytrvalostné preteky mi vyšli ako tak, bez poslednej chyby na stojke by to bolo okolo 30. miesta. Zo štafety sa teším. Zvládla som ju bez trestného kola a podala som najlepší možný výkon, ktorý bol túto zimu v mojich silách. Chcem sa veľmi pekne poďakovať babám za šieste miesto,“ povedala nám pretekárka z druhého úseku vydarenej štafety.

V posledných rokoch veľmi rada trénovala s Nasťou, spolu vytvorili dvojičku v mužskom kolektíve. Veľmi si sadli ľudsky, ťahali sa navzájom. Kuzminovej koniec určite nie je pre Terku ideálny, ale aspoň o ňom vedela dlho. Vzhľadom na štafetové úspechy, ktoré u nás v zimných športoch nemajú obdobu (okrem striebra zjazdových lyžiarov na MS 2017), by mala byť aj nasledujúce dva roky v ochrannom pásme, teda s najväčšou pravdepodobnosťou ju Dukla nezbaví štatútu profesionálnej športovkyne. Samozrejme, mohla by sa sama rozhodnúť skončiť, keďže dlhodobo nie je spokojná s výsledkami. Dostalo by sa to však do rozporu so zámermi Kuzminovcov, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou chcú, aby Nasťa ešte pokračovala v niektorých štafetách a bez Terézie by boli výsledky, a tým aj celý ten ich zámer, vážne ohrozený. Navyše, zrejme bude môcť pokračovať v práci s Kuzminom a možno aj Kosom, čo pre ňu znamenalo mierne zlepšenie.

Za elitnými pretekárkami ostáva priepasť, budúcnosť je stále otázna

Každý rok na konci sezóny sme konštatatovali, že sa blíži koniec kariéry Nasti Kuzminovej, a to je veľký výhražný prst pre budúcnosť štafiet, ale aj celkovo nášho ženského biatlonu. Veď máme vybehnuté miesta na preteky SP. Už táto sezóna bola bonusová a dokonca sa zdá, že by to mohla Nasťa v tých najdôležitejších štafetách ešte potiahnuť, teda vzniká ďalší čas pre mladé pretekárky dozrieť. No už bude voľná jedna pozícia v individuálnych pretekoch a bude na zväze, či niekoho nominuje. Teda celkom konkrétne Veroniku Machyniakovú, ktorej IBU udelila právo štartu v prvom trimestri budúcej sezóny. Predpokladáme, že minimálne v neďalekom Hochfilzene by mohla dostať šancu. Nezažila však dobrú sezónu. Všetko zachraňovala peknou streľbou. Treba povedať, že aj vo viacerých pretekoch jej vyšla. Dokonca v IBU pohári sa dostala k 42. miestu v Obertilliachu. Cez presnú mušku bude viesť šanca.

Uvidíme ako sa s biatlonom zžije Aneta Smerčiaková, či sa jej podarí strelecký progres. U nej je asi najväčšia šanca, že by sa mohla dostať v budúcej zime na bežeckú úroveň Poliakovej, no strelecky je ešte veľmi ďaleko. Slušne sa ukázali viaceré kadetky – sestry Remeňové, Horniaková, Kapustová, ale tie určite zväz v najvyššej lige nepostaví. Treba však veriť, že plne obsadíme tak veľký ako aj malý IBU Cup a medzi dievčatami bude konkurencia. Otázne je ako a s kým sa budú pripravovať Veronika s Anetou, prípadne Baloga, aby to malo hlavu aj pätu a za najlepším svetom v možnostiach prípravy nezaostávali strašidelne iba veľmi.

Aj ženskej časti reprezentácie ďakujeme za spoluprácu i zážitky pri skvelých úspechoch. Veríme, že v tejto zime získali mnoho skúseností, že ich niektoré sklamania neodradia a v ďalšej sezóne opäť potešia celé biatlonové Slovensko.

Zdroj: Biatlon-Info.sk – mediálny partner SZB