Rozhovor s prezidentom SZB o mládežníckych MS v Osrblí aj budúcnosti nášho biatlonu

Osrblie 21. januára (Biatlon-Info.sk) Už túto nedeľu 27. januára vypuknú v našom Národnom biatlonovom centre súťaže Majstrovstiev sveta juniorov a kadetov. Potrvajú do nedele 3. februára a predstaviť na nich by sa malo približne až 430 pretekárov z celého sveta. Keďže sa rozšírila juniorská kategória až do 22-ročných, bude to zrejme najkvalitnejší šampionát posledných rokov. My sme sa pred jeho štartom rozprávali s prezidentom Slovenského zväzu biatlonu a viceprezidentom organizačného výboru Tomášom Fuskom.

Začnime všeobecnejšie. V Osrblí býva každý rok stavebný ruch, vždy sa niečo dobudováva. Povedzte nám v skratke, čo sa podarilo zrealizovať v minulom roku, teda aké zmeny uvidia súťažiaci aj fanúšikovia?

Dobudovávanie areálu šlo ruka v ruke s našou prioritou, ktorou bolo  opätovne získani A-licencie. Teda robili sme všetko preto a investovalo sa veľmi veľa peňazí. Licenciu už máme, teda sme radi. Robilo sa veľa maličkostí pre tímy, aby tu mali dobré zázemie, podarilo sa už dohodnúť s vlastníkmi pozemkov a vyasfaltovať cestu poza budovu k servisným bunkám. Tiež sa spevnili ďalšie parkovacie plochy pre tímy, ale aj divákov, ktorí budú mať k dispozícii parkovisko pod obcou. Dokončil sa polyfunkčný objekt dobudovaním mediálneho centra a kúpila sa aj špičková snežná technika. Ľudia možno skôr zareagujú na tri nové snežné delá, ale vybudovali sme hlavne automatickú centrálnu vysokotlakovú čerpaciu stanicu. K tomu sa robilo potrubie atď. Len toto bola investícia do dvestotisíc eur. Konkrétne toto boli financie samosprávneho krajna. Musím povedať, že s novým vedením banskobystrickej župy výborne spolupracujeme. Majú veľký záujem o rozvoj strediska.

Stredisko je teda pripravené aj na teplejšie zimy? Táto nová technika asi vyrobí viac snehu za kratší čas?

Áno, zimy sú čoraz teplejšie a často sa stáva, že máte iba malé okno na to, aby ste vyrobili sneh. Táto výkonná technika vyrobí do piatich až siedmich dní 30 až 35-tisíc metrov kubických snehu. Sú to automaty, ktoré si riadia reguláciu trisiek a dokonca ešte aj za menej elektriky ako ten starý systém vyrobia viac snehu. Dnes už je podmienkou organizovania svetového pohára skladovanie snehu z predchádzajúcej zimy. To máme ešte v pláne.

Ako ste sa dostali k organizovaniu tohto šampionátu? Pamätáme si, že sme touto informáciou otvorili našu druhú sezónu v novembri 2016. Mnohí fanúšikovia ale podľahli čaru biatlonu neskôr, takže mohli by ste im pripomenúť ten proces.

IBU zvyčajne na jar posiela takú výzvu národným federáciám, že sa môžu prihlasovať na tie a tie podujatia. My sa vždy prihlasujeme na to, čo môžeme. Odteraz sa už pri najbližšej výzve budeme uchádzať aj o preteky SP. Inak, chceme sa uchádzať aj o letné MS, no potrebujeme získať dotáciu na výmenu a pridanie ďalšieho asfaltu v areáli. No k MS juniorov a kadetov. IBU nemá povinnosť oznamovať, koľko uchádzačov chce zorganizovať to a to podujatie, ani mechanizmus ich rozhodovania. Rozhoduje exekutíva, v ktorej máme svoje zastúpenie. Viac pikošiek zo zákulisia by Vám teda možno povedal Ivor Lehoťan.

Áno, v sumári šampionátu chceme krátko osloviť aj jeho. Ako financujete toto podujatie? Určite si vyžaduje nemalé finančné prostriedky.

Najdôležitejšia časť príjmu je zmluva s Medzinárodnou biatlonovou úniou, ktorá má výborný marketing a darí sa jej zarábať na predaji televíznych práv atď. IBU prispieva na každé podujatie svojho medzinárodného kalendára. Vyplácajú to desať dní po ukončení súťaží, teda ak všetko prebehne v súlade s pravidlami, tak nám časť našich investícií vrátia. No a druhou veľkou časťou financovania je podpora od partnerov. Čo som ja pri odganizovaní súťaží, nepamätám sa, aby sa nám niekedy podarilo dohodnúť s toľkými sponzormi. Tiež si ich ľudia vedia nájsť, ja by som len poznamenal, že po 22 rokoch sa vrátili do biatlonu Železiarne Podbrezová, čo je najväčší zamestnávateľ v tomto regióne. Dokonca niektorí partneri prikývli na spoluprácu aj vďaka dobrému menu ŽP. Veľmi nám pomáha s partnermi aj prezident organizačného výboru Ivor Lehoťan, ktorému patria zásluhy aj o A-licenciu. A tá licencia zrejme tiež pomohla pri získavaní partnerov. Akoby firmy, ale aj samosprávy, cítili, že možno sa blíži k nám svetový pohár a radi by pri tom boli. Veľmi verím, že MSJaK budú pre nás odrazovým mostíkom späť do veľkého biatlonu. A ešte tretím zdrojom príjmu je príspevok od ministerstva školstva v rámci tabuľky na významné medzinárodné podujatia. To zatiaľ ešte nemáme potvrdené, ale dúfam, že tak ako po iné roky tiež prispejú.

Svetový šampionát má výbornú webovú stránku, ktorá je suverénne najlepšia v histórii juniorských MS, konkuruje aj podujatiam svetového pohára. Vidieť za tým veľa marketingovej práce. Určite to zväz nemôže stíhať vo vlastnej réžii.

Vďaka spolupráci s VÚC sme sa dostali aj k ich agentúre Horehronie, ktorá nám veľmi pomáha v týchto záležitostiach a najmä v oslovovaní fanúšikov. Na webe osrblie2019.biathlon.sk nájdu všetko podstatné. Zbytočne by som to všetko vymenovával, stačí si kliknúť. Je tam dostupný aj celý program, ktorý sa chystá pre fanúšikov. Fanzóna vedľa polyfunkčnej budovy bude mať tridsať x desať metrov a sú tam naplánované rôzne aktivity. Od dídžeja po streľbu z laserových pušiek. Ponúkať sa tam budú aj regionálne produkty, občerstvenie. Sprievodný program bude určite lepší ako po minulé roky. Ale dúfam, že hlavným lákadlom budú súťaže a biatlonisti.

Zdá sa, že sa teda vyjde v ústrety fanúšikov, ktorí pred dvoma rokmi vraveli, že práve ten sprievodný program chýbal a agentúra určite zvyšuje aj povedomie o akcii v regióne. Videli sme maskotov. Aký je teda rozpočet?

Pred dvoma rokmi sme organizovali šampionát namiesto ruského organizátora na poslednú chvíľu, takže museli sme všetko vložiť do tých základných záležitostí, aby mohli MS prebehnúť v súlade s pravidlami na kvalitných tratiach. Rozpočet oproti minulým MS či IBU poháru je teraz dvojnásobný. No aj tak by som mu dal prívlastok skromný, je to tristotisíc eur. Ale poviem na rovinu, že máme neoverené informácie, koľko stojí organizácia svetového pohára v Novom Meste a nie sme asi ani pri pätine.

Do dejiska prídu stovky súťažiacich, ktorí majú ešte aj početný doprovod. Rátať treba aj s personálom od IBU, časomeračomi, rozhodcami, novinármi, televíznym personálom, fanúšikmi, hosťami. Len podľa nášho približného výpočtu je to zhruba 900 až 950 ľudí. Ako je to teda s ubytovaním? Hradia si ho zrejme národné federácie, ale pomáhate im s tým?

Áno, v rámci organizačného tímu ľudí máme človeka, ktorý sa stará o túto záležitosť. Mechanizmus je taký, že organizátor pošle jednotlivým federáciám formuláre a deadliny k ubytovaniu. My máme vytipovaných poskytovateľov ubytovacích služieb a podľa toho, čo si jednotlivé tímy vyberú, my im poskytneme kontakt a oni už komunikujú priamo s hotelom, lebo tie špičkové reprezentácie majú aj špeciálne požiadavy atď. Čiže sprostredkuvávame to. Už rok dopredu sme rezervovali kapacity. Ubytovanie je rozdelené do dvoch základných kategórií, a to A a B. Nelíšia sa len cenou, ale aj poskytovanými službami. V hoteloch A-kategórie sa cena ubytovania a stravy na deň pohybuje zhruba na 120 eurách, B-kategórie na 60 eurách. My máme kvôli bezpečnosti, antidopingu atď. zoznam, kto kde presne býva.

Ako je to s našim tímom? Majú vytvorené ideálne podmienky, tj. dobré podmienky?

My si nemôžeme dovoliť A-kategóriu, lebo máme 24 členov v tíme (16 pretekárov, 4 tréneri, 4 servismani) a sme tu veľmi dlho, v hoteli by sme sa nedoplatili. Ale už roky sme dohodnutí s našim partnerom a miestnym penziónom v Osrblí, kde sú naši ubytovaní. Servis je inde, hneď v blízkosti areálu. Myslím si, že sa nemajú na čo sťažovať, je to v poriadku. Majú svoj kľud.

Aká je vlastne ubytovacia situácia na Horehroní? Je tu dostatok ubytovania pre takmer tisícku ľudí iba na toto podujatie? Určite by neboli peknou vizitkou nejaké turistické ubytovne.

Nie, tak situácia je podľa mňa dobrá. V pravidlách IBU je, že ubytovanie by malo byť vo vzdušnom rádiuse tridsiatich kilometrov od miesta pretekov. V tomto rádiuse je dostatočný počas ubytovacích zariadení. Tie najbohatšie tímy využívajú veľmi kvalitné štvorhviezdičkové hotely na Táloch. Vyrástlo v posledných rokoch aj pár penziónov. Asi najvzdialenejšie ubytovanie, ktoré ale ešte spĺňa vzdialenosť, je v kúpeľoch Brusno. Tam pretekári môžu využívať wellness a veľmi si to pochvaľujú.

Ďalším dôležitým faktorom je doprava. Videli sme na stránke, že premávať budú aj autobusy z Brezna, spomínali ste nové parkovisko pre fanúšikov. Tímy sa musia dopraviť do dejiska. Pomáha im aj v tomto organizátor, alebo to majú komplet vo vlastnej réžii?

Máme aj dopravnú komisiu, ktorá sa venuje týmto záležitostiam. Organizátor má povinnosť v dokumentoch pre federácie uviesť letiská, ktoré sú blízko a postarať sa o ľudí, ktorí prichádzajú z ďaleka a požiadajú o pomoc. To sa týka hlavne tých menších reprezentácií, ktoré priletia a potrebujú odvoz. Posielajú nám číslo letu, informácie o počte ľudí a my im zabezpečíme dopravu z letiska na hotel. Tímy si to potom zaplatia. No my hradíme dopravu počas podujatia, ak sa potrebujú doviesť do Osrblia. Netýka sa to síce dopravy, ale ešte mi pri tomto napadá, že tímom zabezpečujeme stravu počas podujatia a majú vyhradený svoj family klub, kam môžu prísť, zohriať sa, vypiť čaj alebo sa najesť. To nemajú všetky športy.

Zachytili sme, že MS má svojich ambasádorov, Nasťu Kuzminovú a Pavla Hurajta. Aká je ich funkcia?

To je dobrá otázka. Ambasádor je výnimočná športová osobnosť, ktorá propaguje to podujatie. Má povzbudzovať a motivovať pretekárov, aby mali dobré výkony, že ak sa budú snažiť, môžu to dotiahnuť tam, kde naši olympijskí medailisti. No a fanúšikov zasa pozývajú na podujatie. Natočili nejaké videospoty, napísali listy, odfotili sa a pod. Pali Hurajt sa musí z niečoho živiť, ale sme radi, že prisľúbil svoju účasť na podujatí. Tiež bol prítomný aj na viacerých rokovaniach. Nasťa, samozrejme, súťaží a pripravuje sa na MS, takže budeme radi, ak príde na hodinku-dve povzbudiť mladých pretekárov. Tiež by som doplnil, že podujatiu pomáhajú aj dobrovoľníci, ktorých by malo byť do osemdesiat.

Predávajú sa aj vstupenky. Môžete nám povedať podrobnosti? Koľko ľudí by ste chceli vidieť v Osrblí?

Na Ticketportali (odkaz) si fanúšikovia môžu zakúpiť vstupenky. Na každý deň stojí vstupenka tri eurá, neplatí to pre deti, dôchodcov ani invalidov, tí majú vstup zadarmo. Je to iba na tribúnu. Ku tratiam je vstup voľný. Zo skúseností spred dvoch rokov vieme, že sa z toho nedá veľa zarobiť, máme veľa partnerov, našich klubov či školy, ktorým to chceme rozdať a aj takto ich akoby podporiť. Keďže je tá cena symbolická, mnoho ľudí si kúpi tú v stupenku ako suvenír. Stretávame sa s tým najmä pri zahraničných fanúšikoch, že si vstupenku odložia a priložia ku všetkým, kde už boli. Nekalkulujeme s tým, koľko zarobíme z predaja, lebo vieme, že to veľa nebude. Verím, že sa podarí vytvoriť výbornú atmosféru, ak sa príde pozrieť tisíc ľudí na štadión a tisíc bude aj popri tratiach. Verím, že to je možné dosiahnuť cez víkend.

Ako je to vlastne s tribúnou? Predpokladáme, že nemáte svoju, ale prenajímate si ju. Akú má kapacitu? Máte v prípade budúcnosti plány na ďalšie tribúny? Ak by sa mal vrátič svetový pohár, s jednou malou by ste si asi nevystačili.

Áno, tribúnu si prenajímame. Už ju doviezli a zmontovali. Jej kapacita je päťsto ľudí. Spomínal som pred chvíľou, že by sme boli radi za tisíc ľudí na tribúne. To je preto, že my za tribúnu považujeme aj priestor na budove a tiež prírodné plochy, terasy, ktoré sú pred budovou, v priestore cieľa a podobne. Zmestí sa tam zhruba dvetisíc ľudí. A čo sa týka budúcnosti, máme projekty na tribúny aj pre desať tisíc ľudí. Tam, kde bude teraz fanzóna, sú plánované tribúny. Tiež veľkoplošné obrazovky, stánky. Nevyužíva sa teraz ani tá vrchná časť štadióna, kde je príchod na strelnicu. Tam sa zmestí tribúna. Teraz bude teda táto jedna montovaná tribúna a jedna veľkoplošná obrazovka, kde budú bežať medzičasy a výsledky, no a keď budú televízne prenosy, tak sa to bude strihať, že pôjde aj prenos, aj výsledky.

Dočkajú sa priamych prenosov fanúšikovia, ktorí nebudú môcť osobne prísť do Osrblia?

Toto je, samozrejme, veľmi drahá záležitosť, takže nemáme financie na to, aby sme to zaplatili, takže pohybujeme sa v intenciách toho, čo máme v zmluve s IBU a na čo nám poskytujú príspevok. Je to výroba priamych prenosov z dvoch pretekov juniorov a junioriek. IBU má v zmluve s Eurovíziou, že do sveta sa púšťajú iba juniori, kadeti nie. Logicky sme teda vybrali víkendové rýchlostné a stíhacie preteky v závere MS. RTVS vyrobí signál a mala by to teda odvysielať. Pôjde to určite aj na streame IBU a viem, že niektoré preteky by mali ísť naživo tiež na Eurosporte. Už nemám prehľad, koľko televíznych spoločností kúpilo signál, to už, samozrejme, ide mimo nás. Zdá sa mi, že Česká televízia mala eminentný záujem, myslím, že tiež niečo odvysiela naživo. Záujem bol aj z Ruska alebo Nórska, ale neviem ako dopadli rokovania. Je možné, že si niekto preberie aj nejaké zostrihy alebo záznamy.

Pár slov musíme povedať k slovenskému tímu a jeho šanciam na úspech. Je to neobľúbená otázka, no musíme sa ju pýtať. Aké výsledky si želáte, alebo reálne viete predstaviť v našom tíme?

Toto je asi najťažšia otázka. Biatlon sa nedá tipovať a v každých pretekoch je množstvo prekvapení, o to viac v mládežníckych kategóriách. Rozhodujú milimetre, detaily, lyže, niekedy štartová skupina, šťastie atď. Vo svetovom pohári vidíme kolísanie foriem pretekárov. Mladí majú o to menšiu stabilitu výkonov. Jeden deň je lepší, iný horší. Teraz sa navyše predĺžil juniorský vek a štartovať môžu aj pretekári, ktorí už mali byť v elitnej kategórii. Niektoré krajiny ich k nám pošlú, iné to už nemenili a budú tu s mladším výberom. Je tam teda veľmi veľa otáznikov. Kvalitu šampionátu budeme vedieť posúdiť až priamo pri prezretí štartovej listiny. Tímy posielajú Entry listy, ale tam je viac pretekárov a nie vždy všetci prídu. Z nášho tímu prirodzene verím Matejovi Balogovi, ktorý opakovane dokáže v IBU pohári splniť kvótu na štart v SP. Medzi juniormi má tiež skúsenosti. Verím, že by mal byť schopný umiestniť sa okolo desiateho miesta. Tomáš Sklenárik behával v kategórii kadetov do desiateho miesta, tak dúfam, že sa mu podarí u juniorov tiež dostať vysoko, napríklad ku pätnástemu miestu v tomto prvom roku. No ako som hovoril, ťažko povedať.

Pred dvoma rokmi ste vraveli, že tento šampionát Vám vystaví vizitku dvojročnej práce a chceli by ste lepšie výsledky ako vtedy. Budú? Na MS 2017 boli dva výsledky v druhej desiatke a siedme miesto štafety kadetov.

Ja si myslím, že tento výber je určite kvalitnejší. Ale potvrdiť to budú musieť výsledky. Pred dvoma rokmi som mal nejaké vízie. Nie všetko sa podarilo, ale šli sme dopredu. O tej vizitke to platí.

Faktom je, že najmä u žien nemáme dostatok pretekárok a nutne potrebujeme mladé biatlonistky, ktoré doplnia náš A-tím. Dostanú šancu? Ako by sa mali umiestniť, aby sa dalo povedať, že budú mať aj na svetový pohár?

Samozrejme, že dvere do reprezentácie majú vždy úspešní juniori otvorené. Budeme s nimi pracovať. Bohužiaľ, nešetrnými zásahmi nám vypadla skoro jedna generácia pretekárok a v posledných rokoch sme s tým mali veľké problémy. Je to veľmi široká téma, ktorú by som teraz už asi neotváral. Môžem povedať, že už sa nám začínajú ukazovať také, ktoré by mohli mať šancu uplatniť sa. Ak sa podarí našim dievčatám, ale aj chlapcom, umiestniť do toho 15. miesta, budú mať šancu na najväčší biatlon a určite s nimi budeme pracovať. Kedysi sa presadzovali u dospelých skôr tí, ktorí boli na medailových pozíciách, či v Top 10 na mládežníckych MS, ale konkurencia sa zväčšuje, biatlon vyrovnáva, ešte aj tú juniorskú kategóriu predĺžili na tri roky, takže i výsledok do toho 15. či 20. miesta môžeme považovať za úspech a bude to signalizovať potenciál. Dúfam, že sa k týmto pozíciám u niektorých našich dostaneme.

Keďže nám po sezóne skončí minimálne Nasťa, budú tieto naše mladé dievčatá bojovať na IBU pohári o kvótu a budú pripravené naskočiť aj do štafety, áno?

Dnes je ten systém dobre postavený. Mladí jazdia najprv juniorský IBU pohár, potom sa dostanú do veľkého IBU pohára a tam potrebujú splniť kvótu. Ak ju tákáto pretekárka splní, bude to znamenať, že má kvalitu na to, aby šla aj na SP, teda postavíme ju. Teším sa, že v mužskej kategórii si už vyjazdili svetový pohár Baloga so Sklenárikom, a to je len dobré. Ak ešte aj na týchto MS potvrdia kvalitu, rozšíria tú našu mužskú konkurenciu a vytvoria tak tlak na tých starších.

V tejto sezóne došlo k situácii, že vynechávame množstvo pretekov IBU pohára, kde nemáme koho postaviť. Nemáme B-tím a vyzerá to bolestivo, keď v druhej lige chýbame. Aký je Váš pohľad?

Musíme si uvedomiť, že žijeme na Slovensku a máme základňu akú máme. Všetko sa to odvíja od podmienok na tréning a celkovo aké tento šport má u nás. To, že máme štyri ženy a piatich mužov je realita. Nie sme ani jedinou krajinou, ktorá má s týmto problémy, iné malé štáty nasadzujú veľmi mladých, my razíme tú postupnú líniu. Nevynechávali by sme dve januárové kolá, ak by IBU neposunula juniorskú kategóriu. Mali sme naplánované, že v tejto lige budú pravidelne nastupovať piaty muž A-tímu, Baloga, Machyniaková a Smerčiaková. Koniec-koncov, tak to aj odštartovalo. No teraz sa pripravujú na MS a zasa Kuzmin sa rozhodol točiť všetkých piatich.

Na druhej strane treba povedať, že mládežníci by mali ísť kompletný medzinárodný program, teda tri juniorské IBU poháre, MS a ME.To sa v minulosti ešte nestalo.

Presne tak. Všetko sme stavili na mladých a dostávajú v tejto sezóne množstvo priestoru, prakticky maximum. Dokonca v decembri piati juniori štartovali vo veľkom IBU pohári, aby mali priestor mladší v juniorskom, takže medzinárodné štarty má za sebou veľa našich účastníkov MS. Do budúcnosti sa jednoznačne pozeráme cez týchto mladých. A ešte chcem povedať, že pre takéto malé federácie ako sme my je takmer nemožné vyslať až tri tímy na tri rôzne podujatia v jednom čase kvôli logistike, nedostatku ľudí atď. My sme to v decembri urobili. Stojí to veľmi veľa peňazí. Teraz v januári nás až tak nebolo vidieť, ale domáce juniorské MS sú jasným cieľom číslo jeden pre mladých.

Otázkou je, čo po šampionáte. Aby niektorý z úspešných reprezentantov neskončil s biatlonom. Potrebujeme každú dušu. Najlepších si zvykne podchytiť Dukla, ale zvyčajne iba tých s veľkými úspechmi a nie je to záruka.

Pripravujeme si dokumentáciu i smernice a hľadáme možnosti financovania zväzového centra prípravy, aby sme udržali mladých. Určite nemôžu po šampionáte tie 1997-čky skončiť. Ak nám budú pretekári po juniorskej kategórii končiť, jednoducho o chvíľu nebudú žiadni. Problém je, že hoci do športu ide z ministerstva stále viac financií, tento zákon o športe je postavený tak, že my rastieme menej ako inflácia, čiže peňazí máme stále menej. To je na samostatný príbeh. Jednoducho vzorec príspevku uznanému športu je taký, že najväčšiu váhu má popularita a členská základňa. Biatlon je populárny iba v Európe, inde ho nepoznajú. V rebríčku ministerstva sme v domácej popularite na 17. mieste, v zahraničnej na 25. mieste. A členská základňa? Robíme akoby dva spojené športy, okrem bežeckého lyžovania aj strieľame. Máme jedno stredisko, kde sa dá pretekať. Jednoducho máme minimálnu členskú základňu. Dvesto členov. Stolný tenis má viac ako desaťtisíc. Nevieme ako iné športy zhromaždiť do telocvične deti a zaregistrovať ich na nejaký halový šport. Výborné výsledky z OH nám prakticky nijako nepomohli. Nemajú mať váhu najmä výsledky? Problémom je tiež podpora samospráv. V ostatných krajinách investujú do športu obrovské financie, stačí sa len pozrieť na Vysočinu. Zorganizovali sme s nimi stretnutie zástupcov Banskobystrického kraja a nestačili sa diviť. Taký malý zväz ako my nemôže zachrániť tento šport.

Meranie popularity trochu spochybňujeme aj my, pretože si nemyslíme, žeby niektorý zo slovendkých webových portálov mimo futbalu a hokeja dosiahol takmer milión zobrazení za dva mesiace sezóny. V cyklistike sa nám to počas sezóny darí, ale tá je vďaka Saganovi na treťom mieste popularity. To je oproti 17-temu biatlonu obrovský rozdiel. Spomínali ste ale na začiatku, že spolupracujete s novým vedením župy a podporujú aj MS.

Áno, určite. Rozbieha sa to a môžem povedať, že majú veľký záujem o informácie a chcú pomôcť, no práve od Moravákov sa ešte len učia ako to robiť a videli, koľko peňazí i úsilia to stojí. Je to veľmi náročná a dlhodobá robota. Biatlon potrebuje ďaleko viac alebo väčšie investície ako je nákup zasnežovacej techniky. Len Národné biatlonové centrum potrebuje na dofinancovanie tri milióny eur, a to nehovorím o malých strelniciach pre biatlonové kluby. Ale aby som to pozitívnejšie ukončil. Vnímam, že stúpa počet ľudí, ktorí tomuto športu chcú pomôcť a hľadajú cesty, ako na to. Náš VÚC je toho príkladom.

Ďakujeme za rozhovor! Mladým na MS, aj biatlonu ako takému, držíme palce!

Zdroj: Biatlon-Info.sk – mediálny partner SZ