JT Bö ukončil panovanie Fourcada, medzi ženami vládli Talianky

BANSKBANSKÁ BYSTRICA 26. marca (Biatlon-Info.sk) Svetový sumár sezóny. Éra Martina Fourcada skončila, pozíciu najlepšieho biatlonistu mu uchmatol Johannes Thingnes Bö. Po siedmych rokoch tak mužská časť poznala iného celkového víťaza. Medzi ženami bol súboj zaujímavejší, z dvoch Talianok pomyselnú korunku získala Dorothea Wiererová.

Ilustračná fotografia z Nového Mesta na Morave (© Igor Stančík / SZB)

Sezóna snov, JT Bö nenašiel súpera

Posledné tri roky útočil na veľký krištáľový glóbus, ale zakaždým ťahal za nesprávny koniec lana. Johannes Thingnes Bö sa však poučil, dospel, a hlavne začal zvládať vypäté situácie. Hoci aj v aktuálnej sezóne dokázal strelecky vybuchnúť, predovšetkým na svetovom šampionáte sa až dvakrát pripravil o zlato na poslednej položke, konečne sa dočkal vytúženého sna. Posledné štyri mesiace preto bude hodnotiť veľmi pozitívne, okrem premiérového veľkého krištáľového glóbusu získal aj všetky malé, vyhral päť medailí na MS, z toho štyri mali najjagavejší lesk. Bola to sezóna splnených želaní, pomyselnú bodku za ňou dal na domácej pôde. Tri individuálne preteky premenil na tri víťazstvá.

JT Bö od začiatku roka išiel za svojim snom, a neprebudil sa z neho až do samého konca. Po prvom trimestri ešte biatlonová verejnosť stála oboma nohami pevne na zemi. Už v tom období mal Nór na svojom konte šesť vavrínov, z ôsmich pokusov. Vyšperkoval tak ešte počin z vlaňajška, kedy z úvodných ôsmich štartov päťkrát vyskočil na najvyšší stupienok. Potom mu ale došiel dych. JT Bö preto vedel, že ak má ovládnuť Svetový pohár, nestačí urobiť len prvý krok. Už v druhom trimestri predviedol, ako vyzrel. V Oberhofe pridal ďalší triumf, nasledoval Ruhpolding, v ktorom zvíťazil vo všetkých pretekoch. Blízko k tomu bol tiež v Anterselve, raz skončil druhý. Suma sumárum nazbieral rekordných šestnásť výhier, čo sa nikdy v histórii nikomu nepodarilo. Len v Salt Lake City prišiel menší útlm, inak si formu udržal počas celého roka. Zdá sa, že stojíme na začiatku novej éry, no len čas ukáže, ako dlho bude trvať.

Johannes Bö bol často dominantný tak, že strieľal sám (© Igor Stančík / SZB)

Fourcade stratil postavenie, zažiarili iní

Sedem rokov panoval a len kde-tu sa proti nemu niekto vzbúril. Martin Fourcade dlhé obdobie pevne zvieral žezlo najlepšieho biatlonistu, prepísal niekoľko rekordov a robil si chuť na veľa ďalších. Lenže ani on vek nezastavil a jeho nadvláda sa raz musela skončiť. Stalo sa, Francúz v tomto roku musel vyprázdniť miesto pre mladších a hladnejších súperov. Nielenže prišiel o kráľovskú korunu, nakoniec sa musel zmieriť s tým, že ani vo svojej pevnosti nebol tým najsilnejším bojovníkom. Fourcade z pomyselných oblakov padol na zem, a to hlavne kvôli tomu, že už na trati nebudil rešpekt. Od samého začiatku ročníka sme sledovali pomalého bežca, ktorý aj keď dokázal bieliť položky, vyhrával už len ojedinele, presnejšie dvakrát. Nanešťastie pre neho, ani po streleckej stránke to už nebolo ono. Na svetovom šampionáte skončil bez medaily a vo Svetovom pohári obsadil až 12. pozíciu. Po rokoch žatiev zostala jeho vitrína úplne prázdna. Ktovie, ako bude vyzerať jeho budúcnosť. V závere roka už nemal motiváciu, do Nórska ani necestoval. 

Biatlonová bašta ale o svoje postavenie neprišla. Francúzsko stratilo cisára, ale našlo troch mušketierov. Ako Athos vyzeral Quentin Fillon Maillet, ktorý v úvode sezóny vedel prehovoriť v boji o stupne víťazov, jeho čas však prišiel až v druhom trimestri. Najmä na Anterselvu nikdy nezabudne. Quentin tu vyhral svoje prvé preteky vo Svetovom pohári. Ďalšiu výhru pridal ešte v Salt Lake City. Ďaleko nebol ani od prvého glóbusu, lenže posledné preteky v sezóne mu nevyšli. Veľkým prekvapením bol Simon Desthieux, teda Porthos. Menej známa tvár vo francúzskom tábore však od prvých pretekov miešala kartami v najlepšej desiatke. Keď mu trať chutila, vedel trápiť aj tých najlepších. Vavrínu sa síce nedočkal, no zaznamenal doposiaľ najlepšiu sezónu vo svojej kariére. Ukázal tak, aký potenciál v ňom drieme, a ak cez leto popracuje na behu, budúci rok môže byť ešte lepší. Spomedzi Francúzov sa v dobrom svetle ukazoval ešte Antonin Guigonnat, ktorý zažiaril v šialenom masáku na svetovom šampionáte. Získal striebro. Bol to zároveň jeho najlepší výsledok v tejto sezóne.

Quentin Fillon Maillet (© Igor Stančík / SZB)


Loginov prekročil tieň, Nemci zoslabli

Len málo biatlonistov si môže povedať, že im na opasku visí skalp JT Böa. Patrí medzi nich Alexander Loginov, ktorý sa najskôr „preslávil“ kvôli dopingu, ale v tomto roku ho diváci spoznali aj ako excelentného biatlonistu. V ruskom tíme bola neistota ohľadom uvoľneného miesta po Antonovi Šipulinovi, Loginov sa jej chopil okamžite. Do sezóny vletel ako veľká voda, v prvom trimestri ho zdobil rýchlejší beh, ktorý mu ale postupom času začal odchádzať. Únavu na ňom bolo cítiť už v závere druhej časti. Pred šampionátom si oddýchol, nazbieral potrebné sily, a už pri svojom prvom štarte v Östersunde sa opäť naplno prejavil. Bolo z toho striebro, ku ktorému pridal bronz zo štafety. Vrchol sezóny pre neho dopadol dobre, a aj celý ročník. Druhé miesto v celkovom poradí Svetového pohára a premiérové víťazstvo, ktorého sa dočkal v šprinte v Oberhofe, bude určite hodnotiť ako úspech. Do budúcna by mal niečo urobiť so svojou kondíciou a hlavne udržať si dobré bežecké časy celý rok.

Pár dôvodov na radosť mali tiež v nemeckom tábore. Niektorí ich biatlonisti opustili pozície, ktoré vlani vybojovali, ale o dvoch najsilnejších toto konštatovanie vôbec neplatí. Spomedzi Nemcov sa v dobrom svetle ukazovali hlavne Arnd Peiffer a Benedikt Doll. Prvý menovaný si z MS odniesol zlato z individuálu, po štyroch nulách. Bolo to prekvapenie, pretože Arnd sa so svojou muškou trápil počas celého roka. Keď mu to na strelnici padalo, skončil na stupni víťazov. Lenže málokedy sa mu podarilo dobre zastrieľať. Rovnaký problém s presnosťou mal aj Doll, obaja ale patrili medzi rýchlejších bežcov, ktorí svoje chyby ako-tak vedeli odčiniť na trati. Ostatní Nemci boli ďaleko za nimi. Jeden svetlý okamih, už v Pokljuke, zažil Johannes Kühn, na stupeň víťazov sa raz dostal aj Roman Rees. Lenže to boli len dva výkriky do veľkej temnoty. Erik Lesser a Simon Schempp sklamali na plnej čiare. Obaja si preto musia vstúpiť do svedomia, pretože ich výkony v tomto roku boli až nehodné ich mien.

Benedikt Doll (© Igor Stančík / SZB)

Nestratili sa ani ďalší pretekári. Tarjei Bö a Vetle Christiansen boli v tieni svojho fenomenálneho krajana, ale aj oni počas celého roka tvrdili muziku v najlepšej skupine. Vetle dokázal aj raz vyhrať. Z ostatných národov zaujali ešte Rakúšania. Simon Eder na začiatku šľapal ako dobre namazaný stroj, od polovice sezóny však stratil  silu v nohách a bolo tak aj po pekných výsledkoch. Jeho výpadok akoby naštartoval Juliana Eberharda, bronzového z pretekov s hromadným štartom na svetovom šampionáte. Nestratil sa ani Lukas Hofer, vlajkonosič Talianska. Lukas opäť ťažil zo svojej rýchlosti, na strelnici mu to vedelo poriadne zaškrípať. Tak či tak sa dostal do najlepšej desiatky, čo bol aj jeho cieľ, ktorý si dal na začiatku sezóny. Bude preto spokojný. 

Wiererová sa ku glóbusu prestrieľala

Ani u žien vlaňajšia víťazka nedokázala obhájiť svoju pozíciu. Bola to Dorothea Wiererová, ktorá po posledných pretekoch rozžiarila svoju tvár krištáľovým úsmevom. Wiererová o svoj glóbus musela ale tuho bojovať, a to počas celých štyroch mesiacov. Spomedzi všetkých dám však podávala najkonzistentnejšie výkony, síce aj jej sa stalo, že úplne vyhorela. Sedemkrát sa prehrýzla medzi tri najlepšie, pričom až štyrikrát sa jej to podarilo v prvom trimestri. Vtedy budila veľký rešpekt hlavne na strelnici, položky bielila veľmi rýchlo. Jej presnosť sa pohybovala na úrovni 95 %, zveličene by sa dalo povedať, že mohla streľbu vyučovať aj talianskych vojakov. Lenže nič netrvá večne a aj Dorothea okúsila, aký vratký dokáže byť biatlon. Na americkom kontinente prišiel útlm, na trati inak dynamická bežkyňa pripomínala leňocha, vôbec sa jej nechcelo bežať. Na strelnici si počínala ako slepec bez palice. Dala tak šancu súperkám ukradnúť jej glóbus.

Wiererová sa rýchlo spamätala, síce až do úplne posledných pretekov už neoplývala takou ľahkosťou a istotou ako v úvode sezóny, stačilo jej to k tomu, aby sa vrátila na pozície v najlepšej desiatke, ktoré jej nakoniec stačili k tomu, aby sa stala historicky prvou talianskou biatlonistkou, ktorá ovládla Svetový pohár. V pravý čas ju ruky začali poslúchať aj na svetovom šampionáte, kde cestovala oddýchnutá a po dobrej streleckej príprave. Lenže dlho to vyzeralo, že príprava a preteky sú dve odlišné veci, v individuálnych pretekoch si jej horné končatiny robili, čo chceli. Až v masáku to bola stará dobrá Dorothea, a preto bola zlatá. Svetový biatlon prišiel po sezóne o pár ikon, Wiererová však ešte nekončí. Momentálne je v najlepšom veku, takže je viac ako reálne, že ďalších pár rokov bude útočiť na ďalšie veľké krištáľové glóbusy. Túto sezónu zviedla veľmi tesný súboj so šťastným koncom. Ak si udrží skvelé strelecké čísla, určite bude mútiť vodu aj v blízkej budúcnosti. 

Dorothea Wiererová (© Igor Stančík / SZB)

Mäkäräinenová sklamala, Vittozziová prekvapila

Samostatnou kapitolou ženského biatlonu je Kaisa Mäkäräinenová, excelentná bežkyňa, ale horšia strelkyňa. Kaisa v tomto roku len párkrát porušila toto pravidlo, a to hneď v úvode. Fínska matadorka v Pokljuke a Hochfilzene predviedla, že by mohla získať v poradí už štvrtý veľký glóbus, lenže od podujatia v Rakúsku ju prestala poslúchať hlava. Bola to veľká škoda, pretože od Hochfilzenu bola rada, keď finišovala v najlepšej desiatke. Z bežeckého pohľadu má Kaisa za sebou ďalší dobrý rok, opäť patrila k tomu lepšiemu, čo sme na trati mohli vidieť a obdivovať. Na záver trošku lapala po dychu, ale bolo to pravdepodobne spôsobené aj motiváciou, ktorú už nemala. Nakoniec obsadila siedmu pozíciu vo Svetovom pohári, čo nie je úplná katastrofa, ale trojnásobná víťazka má určite len tie najväčšie ciele. Preto bude posledné štyri mesiace hodnotiť ako sklamanie. Ohľadom jej budúcnosti ešte nepadlo definitívne rozhodnutie. Ak však chce stále bojovať o víťazstvá, musí popracovať na strelnici.

Naopak, Lisa Vittozziová možno na konci bola smutná, ale pri spätnom pohľade na sezónu môže v jej tíme zavládnuť spokojná nálada. Druhé miesto vo SP je historicky jej najlepší výsledok. Talianka dlho zvádzala súboj so svojou krajankou o pozíciu kráľovnej biatlonovej stopy, lenže na ňu ešte nedozrela. Ukázala to hlavne na Holmenkollene, kde zhorela ako fakľa a rozhodla o svojom osude. Na druhú stranu, Vittozziová bola veľmi silná od decembra až do februára. Menšie výpadky zažila aj ona, ale dokázala sa z nich rýchlo dostať. Posledný mesiac už nevládala, na trati sa snažila, ale vietor do plachiet už nedostala. Do nasledujúcej sezóny má preto o čom premýšľať, a ak sa dokáže ponaučiť, budúci rok ju len ťažko niektorá zo žien zastaví. Lisa Vittozziová ani na šampionáte neskončila bez medaile, a to už jej forma bola dávno preč. Striebro vybojovala vo vytrvalostných pretekoch, v ktorých si na chvíľku zaspomínala na začiatok sezóny. Talianska introvertka svoju zbierku obohatila aj o prvý malý glóbus, získala ho práve za individuál.

Hana Öbergová (© Igor Stančík / SZB)

Krok hore urobili severanky, Nemky stagnovali

Počas leta sa vydala, získala nové priezvisko a nové sebavedomie. Marte Olsbu Röiselandová po prvýkrát v kariére nakukla medzi desať najlepších a rovno si to namierila na štvrté miesto. Prelomový rok podtrhla tromi víťaznými zárezmi, debut na najvyššom stupienku prežila v Novom Měste, kde po šprinte ovládla aj stíhačku. Tretie a posledné víťazstvo pridala do svojej zbierky v Salt Lake City, opäť to bolo v šprinte. Celú sezónu ju zdobil predovšetkým beh, v ktorom sa oproti vlaňajšku ohromne zlepšila. Tiež na MS zažila doposiaľ najúspešnejšiu žatvu. Tri zlaté cenné kovy ju vyniesli medzi ikony svetového šampionátu. Ženský biatlon v Nórsku tak opäť našiel svoju tvár, ale Röiselandová nebola jediná reprezentantka tejto krajiny, ktorá v poslednej sezóne zaujala. Tiril Eckhoffová vyhrala v desivých podmienkach v Canmore, veľký progres ukázala ešte Ingrid Landmark Tandrevoldová. Pokým Eckhoffová tradične rýchlo utekala, Tandrevoldová ťahala za správne nitky na strelnici.

Žena vrcholných podujatí, takýto titul si môže pred meno napísať Hanna Öbergová. Stále ešte mladá Švédka chcela všetkým dokázať, že zlato z olympiády nebola žiadna náhoda. Podarilo sa jej to. Síce úvod v jej podaní nebol taký svetoborný, Hanna sa potrebovala najskôr dostať do správneho švungu, od druhé trimestra ale už len trikrát chýbala v najlepšej desiatke, pričom päťkrát bola na debni. Najmä jej finiš bol pôsobivý, ak na začiatku budúcej sezóny naň dokáže nadviazať, jej súperky sa poriadne zapotia, aby s ňou dokázali držať krok. Obdivuhodná bola jej presnosť, Öbergová dokázala kombinovať kvalitný beh s fantastickou muškou. Hlavne preto z MS neodišla bez medaily, dokonca získala titul v individuále. Öbergová v najťažšej disciplíne ustála tlak, pred domácimi fanúšikmi vysypala štyri nuly a bolo vymaľované. Získala aj malý krištáľový glóbus za masák, takže získala všetko, čo mohla. Hanna nechýbala ani na ME, kde tiež vyhrala vytrvalostné preteky.

Hana Öbergová (© Igor Stančík / SZB)

Mladosť a dravosť sa drala vpred tiež v nemeckom tíme. Laura Dahlmeierová aj kvôli chorobám vypadla z Top 10, pozíciu nemeckej jednotky si vybojovala Denise Herrmannová. Tá pomaly začína pripomínať Magdalenu Neunerovú, na trati ju ťahal vpred raketový pohon, na ktorý vedela nájsť odpoveď len máloktorá biatlonistka. Herrmannová si oproti minulým rokom polepšila v streleckej časti. Medzi desať najlepších vystrelila ešte Franziska Preussová. Tú hore neposunuli nohy, boli to ruky. Preussová patrila v posledných štyroch mesiacoch k najpresnejším ženám, dokonca sa dočkala prvého víťazstva v kariére. Doma, v Ruhpoldingu, ovládla preteky s hromadným štartom. Ostatné Nemky zaostali. Franziska Hildebrandová a Vanessa Hinzová nebudú mať pekné leto. Ich výsledky boli ďaleko za očakávaniami. Naopak, Monika Hojniszová milo prekvapila. Bežecky čo-to strácala, možno aj kvôli svojej váhe, strelecky to u nej bolo o niečo lepšie. Už v prvých pretekoch sezóny ukázala svoju silu, bola druhá. Potom sa už na stupne víťazov nepozrela. Tak či tak je veľkým prísľubom do budúcnosti.

Zdroj: Biatlon-Info.sk – mediálny partner SZB

a