Bö dal šancu aj iným, prekvapili Pidručnij a Iliev, u žien súperili mladé so skúsenými

Banská Bystrica 18. marca (Biatlon-Info.sk) Majstrovstvá sveta sú za nami. Príbehy, ktoré písali jeho účastníci, sa nezmazateľne zapíšu do histórie tohto športu. Johannes Thingnes Bö poškuľoval po siedmych zlatých medailách, ale získal „len“ štyri. Medzi ženami sa darilo viacerým dámam, no len jedna si domov odniesla tri zlaté, všetky z tímových súťaží.

Už v dávnych dobách mýtov a legiend hrdinovia prekonávali rôzne nástrahy na ceste za slávou. V jednom z najstarších slovanských príbehov musel Ivan navštíviť dokonca aj babu Jagu, aby porazil Kosteja Nesmrteľného. Inak to nebolo ani na svetovom šampionáte v Östersunde. Ťažkosti na ceste za zlatom zdolávali v posledných dvoch týždňoch aj elitní biatlonisti a biatlonistky sveta. Predovšetkým vietor a husté sneženie im robilo veľké problémy v začarovanom švédskom lese. Len tí najlepší dokázali počasie skrotiť a vstúpiť medzi nesmrteľných.

Najviac cenných kovov si domov odniesli reprezentanti a reprezentantky Nórska, až deväť, pričom päť bolo zlatých. Nóri dominovali v štafetách, vyhrali nielen obe miešané, ale aj ženskú a mužskú. Podobnú dominanciu už dlho nikto nepredviedol. Úspešní boli aj Nemci, tí nazbierali sedem medailí, dve z toho mali najjagavejší lesk. Rovnaký počet zlatiek zacinkal na krku tiež Talianom, bez titulu nezostala ani domáca krajina, či Ukrajina a Slovensko. Celkovo 36 medailí si rozdelili športovci z desiatich krajín, čo je pokles oproti poslednému šampionátu z Hochfilzenu, kedy sa presadilo jedenásť výberov.

Štyri zlaté a jedno striebro

Ak by sa hľadal najväčší hrdina práve skončených majstrovstiev sveta, väčšina ľudí by prstom ukázala na Johannesa Thingnesa Böa. Nórsky fenomén si vyčaroval až päť cenných kovov, no treba uviesť tiež fakt, že len dva boli z individuálnych pretekov. Titul svetového šampióna získal hneď na začiatku, v šprinte, a to aj napriek jednej chybe. Tá akoby predpovedala jeho ďalšie vystúpenia na strelnici. Pretože na zlato útočil tiež v stíhačke, až do poslednej stojky, na ktorej urobil tri chyby, bolo z toho aspoň striebro. Na poslednej položke vyhorel aj v pretekoch s hromadným štartom.

JT Bö však môže byť so svetovým šampionátom spokojný. Nikto iný zo Švédska neodchádzal s takým množstvom medailí. Cieľ preto splnil, aj keď sedem metálov nezískal, najmä kvôli svojim rukám, ktorého nie vždy dokonale poslúchali. Na podujatí v Östersunde sa stal aj celkovým víťazom Svetového pohára. Veľký krištáľový glóbus v tomto roku už iného majiteľa nemôže mať, Nór v posledných dvoch týždňoch spečatil svoj úspešný lov naň. Vo Švédsku ukončil aj hon na malý glóbus za vytrvalostné preteky. Síce skončil až na deviatom mieste, stačilo mu to k tom, aby ovládol aj túto disciplínu. 

Ďalší prekvapiví víťazi

Zaváhania fenoména tejto sezóny otvorili dvere do ríše nesmrteľných ďalším pretekárom. Využili to traja statoční. Dmitro Pidručnij v stíhacích pretekoch ustál ťažké podmienky, posledné tri položky odstrieľal za nuly a tréner Juraj Sanitra mohol v cieli od radosti skákať až po oblaky. V ten deň bol Dmitro najlepším strelcom a zaslúžene sa dočkal doposiaľ svojho najväčšieho úspechu v kariére. Deň predtým mu medaila ušla pomedzi prsty, v šprinte skončil štvrtý, no o 24 hodín neskôr si všetko vynahradil. Tento šampionát tak opäť ukázal, ako výborne dokáže Sanitra pripraviť svojich zverencov na vrcholné podujatie.

Najnáročnejšiu disciplínu opanoval Arnd Peiffer, ktorý vo vytrvalostných pretekoch skolili všetkých dvadsať terčíkov a keby mu to pravidla dovoľovali, určite by sa na strelnicu ešte vrátil a bielil by jeden terčík za druhým až do západu slnka. Nemec tak potvrdil, že na vrcholných podujatiach si dokáže vyhradiť deň, v ktorom je ťažko prekonateľný. Na poslednej Olympiáde si vybral šprint, pred šiestimi rokmi v Chanty-Mansijsku to boli opäť rýchlostné preteky. Medzi víťazov sa zaradil tiež Dominik Windisch, kráľ masáku. Talian na MS skôr hľadal svoju tvár, vôbec mu to nešlo na strelnici, ale predsa dokázal biatlonový svet šokovať. Stal sa tak frajerom na záver, prísť na poslednú položku ako jedenásty a vyhrať zlato, to sa dlho len tak nikomu nepodarí.

Hrdinovia a porazení

Svoj vlastný príbeh slávy napísal tiež Vladimir Iliev, bulharský biatlonista, ktorý vybojoval vôbec prvú medailu pre svoju krajinu z MS. Iliev milo prekvapil v individuále, bol strieborný. V ten deň mu to nielen dobre strieľalo, ale aj utekalo. Rovnaký lesk mal aj cenný kov, ktorý vydoloval Alexander Loginov v šprinte, či Antonin Guigonnat v pretekoch s hromadným štartom. To Quentin Fillon Maillet si po šampionáte zaslúži prívlastok bronzový, pretože tretí skončil v úvodných dvoch disciplínach. Totožnú pozíciu okupoval Tarjei Bö v individuále a Julian Eberhard v masáku, ktorí tak nedovolili Francúzovi, aby ulovil všetky bronzy z individuálnych pretekov. 

Nie všetci však domov odchádzali so štítom v ruke, našli sa aj takí, čo odišli na štíte. Martin Fourcade prežíva sezónu, v ktorej sa musel vzdať pomyselného kráľovského žezla. Už po prvom trimestri sa sústredil výhradne len na MS, ale ani tie mu vôbec nevyšli. Po veľmi dlhom období odišiel zo šampionátu bez cenného kovu, naposledy sa mu niečo podobné stalo pred desiatimi rokmi. Teraz bolo jeho najlepším výsledkom piate miesto zo stíhačky. Ani Simon Eder sa v posledných dvoch týždňoch neprezentoval nejako dobre. Podobné konštatovanie platí tiež v prípade Simona Desthieuxa, či Benedikta Dolla. Všetci štyria si robili chuť na medailu, ale v štyroch individuálnych pretekoch ju nezískali.

Návrat do starých koľají

Na ženskej strane sa počas dvoch týždňoch udiali veľké veci. Talianky síce nedominovali spôsobom ako vo Svetovom pohári, ale náhrdelníky získali aj ony. Dorothea Wiererová cestovala na MS s tým, že chce zabojovať o veľký krištáľový glóbus, a samozrejme získať nejaké zlato. Oba ciele splnila, pretože v pretekoch s hromadným štartom ju konečne poslúchali všetky jej končatiny, doslova excelovala. Na konci MS sa jej vrátila forma, ktorá ju zdobila počas prvých šiestich kôl a zdá sa, že v tom poslednom opäť bude hlavnou favoritkou. Okrem zlata jej vitrína nebola ochudobnená ani o striebro a bronz z miešaných štafiet.

Posledný masák potešil taliansku krásku aj z druhého pohľadu. Tesne pred šampionátom stratila honor kráľovnej a na malú chvíľku sa musela uspokojiť len s druhou pozíciou v celkovom hodnotení Svetového pohára. Po poslednom vystúpení na podujatí v Östersunde sa ale vrátila do čela, aj keď má momentálne rovnaký počet bodov ako jej krajanka a momentálne najväčšia rivalka. Wiererová si dobre rozohrala aj bitku o tri malé krištáľové glóbusy. V šprinte a stíhačke síce ešte čo-to stráca, ale práve víťazstvo v masáku ju dostalo na prvé miesto v hodnotení tejto disciplíny. Na slávnom Holmenkollene sa však nesmie zosypať.

Mladosť vykročila vpred

Na práve skončenom svetovom šampionáte sa naplnilo staré známe pravidlo. Mladosť a dravosť v kombinácii s veľkým talentom vynieslo zlatú medailu Denise Herrmannovej. Nemecká pretekárka počas všetkých štartov ohurovala tradične rýchlym behom, no keď k tomu pridala aj zodpovedný výkon na strelnici, nikto ju nemohol zastaviť. Jej moment slávy prišiel v stíhačke, kde len dva náboje dostali túlavé nohy, ostatné sa porúčali do stredov. Denise získala metál aj v masáku, konkrétne bronzový. Ďalšou vekom ešte mladou biatlonistkou, ktorá o sebe môže tvrdiť, že je majsterkou sveta je domáca hviezda. Hanna Öbergová naplnila veľké očakávania švédskych fanúšikov v ochodze štadióna v individuále. Ustáť tlak a hodiť štyri nuly, to bol výkon ako z ríše snov. Aj Hanna skompletizovala svoju zbierku, striebro mala z klasickej štafety, bronz zas zo single mixu.

Úplne samostatnou kapitolou bola Marte Olsbu Röiselandová, ktorá ak by sa udeľoval diplom za najlepšiu tímovú hráčku, určite by si ho ona doma zavesila na stenu. Štyri individuálne štarty na cenný kov premeniť nedokázala, trápila sa najmä na strelnici, kde nemohla nájsť pohodu, a potom to tak aj vyzeralo. Ďaleko od medaily nebola v stíhačke, skončila štvrtá. S nadhľadom by sa tak dalo povedať, že nechala, nech sa aj ostatné dievčatá poradujú. Nórka si všetko vynahradila v tímových súbojoch, odniesla si až tri zlaté medaily. Po víťazných zárezoch v oboch mixoch, kde zrazu prišiel obrat, na strelnici pripomínala hlavného hrdinu z filmu Snajper, si v role finišmanky užila najcennejší metál aj v klasickej, ženskej, štafete.

Vidieť bolo aj niektoré veteránky

Nemka Laura Dahlmeierová nebola v takej pozícii ako pred dvoma rokmi. Do Hochfilzenu cestovala ako žena, z ktorej išiel strach. Teraz bola v inej situácii, mohla len prekvapiť. Napriek chorobám a rôznym ťažkostiam, ktoré ju v nedávnej minulosti postretli dokázala získať bronz v šprinte a tiež v stíhačke. Zaujímavé je, že na šiestich položkách urobila len jednu chybu. Inokedy by jej takýto zápis vyniesol dva zlatá. Vidieť bolo aj ďalšie známe tváre, ktoré už čo-to odbehali vo Svetovom pohári. Tiril Eckhoffová bola strieborná v stíhacích pretekoch, Jekaterina Jurlová – Prechtová zas v masáku. Ostatné matadorky zostali v tieni mladých žabiek. Strieborná Ingrid Landmark Tandrevoldová ich nechala ďaleko za sebou v šprinte, Lisa Vittozziová a Justine Braisazová v individuále. Lisa sa vďaka druhému miestu stála držiteľkou malého krištáľového glóbusu za túto disciplínu.

Podobne ako medzi mužmi, aj medzi ženami sa našli pretekárky, ktorým zostali len prázdne ruky a oči plné sĺz. Kaisa Mäkäräinenová síce v poslednom období nachádzala streleckú formu, ale na šampionáte sa opäť vrátila tam, kde bola od tretieho kola, čiže do krajiny desu. Možno jej posledný šampionát v kariére jej žiadnu medailu nepriniesol, dokonca ani raz sa nedostala do Top 10. Životnú sezónu cenným kovom neobohatila ani Monika Hojniszová, ktorá takisto na vrcholnom podujatí chýba v najlepšej desiatke. Bez výraznejšieho výsledku skončila tiež Markéta Davidová, tá si však bude môcť všetko vynahradiť už budúci rok.

Zdroj: Biatlon-Info.sk – mediálny partner SZB