WHISTLER 25. februára (SITA) - Pretekmi mužských štafiet na 4x7,5 km sa v piatok 26. februára definitívne skončia biatlonové súťaže na XXI. zimných olympijských hrách v kanadskom Vancouveri. Organizátori tohto sviatku pri zostavovaní programu zrejme ani netušili, že na záver ponúknu fanúšikom tohto športu skutočnú lahôdku, ktorá môže byť naozaj krásnou bodkou za bojmi vo Whistler Olympic Parku. Budú to totiž preteky bez jednoznačného favorita otvorené zrejme až do úplného konca. Slovenskí reprezentanti budú tiež súčasťou tohto divadla a určite nechcú byť iba komparzom.
V tejto sezóne už bojovali biatlonisti na najvyššom fóre vo Svetovom pohári v štafete štyrikrát. Zakaždým bol víťaz iný. V Östersunde triumfovali Francúzi, v Hochfilzene využili domáce prostredie Rakúšania, v Oberhofe prišli do cieľa prví Nóri a predolympijská generálka v Ruhpoldingu najlepšie vyšla Rusom. Akoby v závetrí, možno vyčkávajúc na tú pravú chvíľu, však ostali obhajcovia zlata z Turína 2006 Nemci. Kto z nich bude v piatok počúvať svoju národnú hymnu z najvyššieho stupienka na pódiu pre medailistov?
Biatlonisti už v predchádzajúcich štyroch pretekoch jednotlivcov potvrdili, že v tomto športe logika ide bokom. Pretekári dokázali všetky predštartové prognózy postaviť totálne na hlavu. Kto by bol napríklad ochotný staviť na prvenstvá Francúza Vincenta Jaya, Švéda Björna Ferryho či Jevgenija Usťugova z Ruska. Azda iba najväčší optimisti na Slovensku potichu snívali o tom, že by aj Pavol Hurajt mohol "niečo urobiť", ale jeho 3., 5. a 7. miesto je niekoľkonásobným prekročením aj tých najtajnejších predstáv. Naopak, nekorunovaný kráľ biatlonu Nór Ole Einar Björndalen, ktorý sa pred zapálením ohňa "vyhrážal", že na piedestál nikoho nepustí, má zatiaľ jediné striebro. "Niekedy sa človeku nedarí. Táto olympiáda je pre mňa sklamaním, čakal som od seba viac. Stále však máme šancu v štafete. Tam sa môže stať hocičo," vyhlásil pred záverečnými pretekmi Björndalen. V každom prípade aj v pretekoch štafiet bude kandidátov na úspech viac, ako je pripravených medailových kompletov.
Slováci túžia nechať zabudnúť na nie príliš presvedčivé výsledky zo Svetového pohára, kde v tejto sezóne skončili na 18., 14. a 19. mieste. Pred dvoma rokmi na majstrovstvách sveta v Östersunde obsadili 9. priečku a že sa im v desiatke biatlonovej "aristokracie" páči, potvrdili aj v predchádzajúcej sezóne, keď si zlepšili svoje historické výsledkové maximum v pretekoch o krištáľový glóbus na 7. miesto. V Turíne ich pred štyrmi rokmi klasifikovali na 14. pozícii. Odvtedy sa ich zostava prakticky nemení, sila rastie. Pavol Hurajt počas všetkých olympijských súťaží, Marek Matiaško a Dušan Šimočko najmä vo vytrvalostných pretekoch vo Whistleri naznačili, že formu majú. Keď sa k nim pridá aj mladší z bratov Matiaškovcov Miroslav, môže ich túžba mať vo výsledkovej listine pred svojimi menami jednociferné číslo nabrať reálne kontúry.
Piatkové preteky majú štart naplánovaný na 11.30 h miestneho času (20.30 SEČ). O tom, ako tréner slovenskej mužskej reprezentácie Pavel Kobela "poukladá" svoje kvarteto na jednotlivé úseky, sa rozhodne až vo štvrtok popoludní vancouverského času.

Historický prehľad víťazov štafety mužov na ZOH:
1968 - Grenoble (Fr.): 1. ZSSR, 2. Nórsko, 3. Švédsko
1972 - Sapporo (Jap.): 1. ZSSR, 2. Fínsko, 3. NDR
1976 - Innsbruck (Rak.): 1. ZSSR, 2. Fínsko, 3. NDR
1980 - Lake Palcid (USA): 1. ZSSR, 2. NDR, 3. NSR
1984 - Sarajevo (Juhosl.): 1. ZSSR, 2. Nórsko, 3. NSR
1988 - Calgary (Kan.): 1. ZSSR, 2. NSR, 3. Taliansko
1992 - Albertville (Fr.): 1. Nemecko, 2. SNŠ, 3. Švédsko
1994 - Lillehammer (Nór.): 1. Nemecko, 2. Rusko, 3. Francúzsko
1998 - Nagano (Jap.): 1. Nemecko, 2. Nórsko, 3. Rusko
2002 - Salt Lake City (USA): 1. Nórsko, 2. Nemecko, 3. Francúzsko
2006 - Turín (Tal.): 1. Nemecko, 2. Rusko, 3. Francúzsko


zs;mj